Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slov. drevenej cirkevnej architektúry. Artikulárne kostoly tvoria na Slovenskú samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolických i pravoslávnych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, interer ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezku. Pôvodný v vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie. Začiatkom 16. storočia sa myšlienky reformácie rýchlo šíria aj v Liptove. Protestantizmus tu dosahuje vrchol v r. 1610. V 2. polovici 17. storočia v Rakúsko-Uhorsku zosilnel absolutistický režim, čo malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. Proti tomuto krutému útlaku sa v roku 1678 rozpútalo kurucké povstanie pod vedením kežmarského veľmoža Thokolyho. Jeho úspechy, ako aj strach pred Turkami donútili panovníka Leopolda I. k ústupkom. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol aj 25.-26. zákonný článok – artikulu, ktorý povoľuje výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach Uhorska. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obci, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli jedine z dreva. Tieto kostoli nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce.

V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. jeden pre horny Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823. Druhý v Paludzi v roku 1693. Vzhľadom na vtedajší počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol. Preto cirkevný zbor uzavrel 5.3.1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11.11 toho istého roku. povodný oltárTeda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti. Zvonica bola postavená neskôr v roku 1781, po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II, a hoci stojí samostatne, tvorí s kostolom harmonický celok. Drevená veža, slúžiaca ako zvonica, je vysoká 19 m. Tri pôvodné zvony z konca 18. storočia boli počas I. svetovej vojny zrekvirované na vojnové účely. Terajšie sú z roku 1924-1922 a volajú sa : Viera, Nádej, Láska. Pôdorys dreveného kostola má podobu kríža. Dĺžka celého kostola s vežou je 43 m. Zastavaná ploch okrem veže je 658 m 2. Úžitková plocha je 1150 m 2. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov. Kostol má 12 dverí a 72 okien. Kostol okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu – drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne. Z vnútorného zariadenia je pozoruhodný najmä barokový oltár, pochádzajúci z pôvodného kostola z roku 1693. Je drevený. Hlavný oltárny obraz, olejomaľba, znázorňuje premenenie Krista. Zaujímavá je aj kazateľnica, umiestnená na opticky a akusticky najvýhodnejšom mieste. Stojí na zrubovom základe, vpredu s podsunutým barokovým anjelom, ktorý akoby ju podopieral. Sú to práce majstra rezbára J. Lercha z Kežmarku. Orgán zhotovil j. Podmanický z Banskej Štiavnice v roku 1760. Luster pochadzajúci z roku 1780 je zhotovený z benátskeho skla. Chórové empory sú vyzdobené biblickými maľbami na drevených doskách. Zhotovil ich neznámy remeselný maliar asi koncom 17. storočia. Ich ľudový pôvod dokazuje aj skutočnosť, že výjavy z Biblie sú prestúpené obrazmi zvierat a kvetov. Maľby sú výrazovo jednoduché, avšak vyjadrené neobyčajne živou farebnosťou.

Artikulárny kostol je produktom konkrétneho spoločenského prostredia, historického vývinu. Máme v ňom pamiatku, ktorá pripomína kľukatú cestu, ktorou musel prejsť slovenský národ, aby sa povzniesol na úroveň ostatných kultúrnych národov. V súčasnosti slúži účelom evanjelickej cirkvi zakladajúcich členov v Paludzi.

Zdroj: http://liptov.sk/artikularny/

Send this to friend