Mesto Levoča a drevený gotický oltár Majstra Pavla

V meste Levoča je zachované množstvo kultúrno-historických pamiatok. Celkovo na území sídla Levoča je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ktorý vedie Pamiatkový úrad SR evidovaných – 305 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 347 pamiatkových objektov, 284 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 823 pamiatkových predmetov. Unikátne je aj námestie, ktoré si zachovalo svoj stredoveký tvar obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré patrí k najväčším námestiam tohto typu v Európe a spolu so zachovanými domami svedčí o bohatstve mesta v stredoveku.
Vzhľadom na bohatstvo historicko-umeleckých a architektonických kultúrnych pamiatok bolo historické jadro mesta vyhlásené v roku 1950 za pamiatkovú rezerváciu. Pamiatková rezervácia Levoča patrí medzi najzachovalejšie historické urbanistické celky na Slovensku. Je typickou ukážkou kontinuálneho vývoja našich miest.

Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba v Levoči
Je trojloďový kostol s mohutnou svätyňou. Bol postavený pred polovicou 14. storočia, gotická etapa v poslednej štvrtine 14. storočia položila základ pre súčasnú podobu kostola. V 15. storočí bola pristavaná severná predsieň  a južná predsieň s kaplnkou, tzv. Korvínovské oratórium. V rokoch 1513-1522 bola nad kaplnkou sv. Juraja pristavená bibliotéka, ktorá je jednou z prvých renesančných stavieb Levoče. Je tu zachovaný unikátny súbor stredovekých oltárov z 15. a začiatku 16. storočia.  Interiéru dominuje svetoznámy, najvyšší drevený gotický oltár v Európe – hlavný oltár, ktorý je dielom stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a vznikol v rozpätí rokov 1507 – 1517 a má výšku 18,62 m. Vo farskom kostole sa nachádza jeden z najväčších súborov sepulkrálnych pamiatok, zachovaných v rámci jedného chrámu na našom území – náhrobné dosky z nezachovaného rodinného sarkofágu rodiny Thurzovcov, súbor meštianskych epitafov (maľovaných aj sochárskych), súbor stredovekých, renesančných a barokových lavíc a chrámový poklad so súborom zlatníckych prác významného slovenského a stredoeurópskeho barokového zlatníka Jána Szillásyho.

Levočská radnica
Dotvára typologický rad stredovekých objektov a predstavuje reprezentačnú verejnú budovu mesta. Pôvodne postavená v 14. storočí, svoju súčasnú podobu získala po požiaroch v rokoch 1550 a 1599 (dobudované boli arkády na južnej a západnej strane) a po neorenesančnej nadstavbe a statickom zabezpečení koncom 19. storočia. Na južnej strane fasády sú fresky pochádzajúce z roku 1615, ktoré predstavujú občianske cnosti – striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Na poschodí sa nachádza veľkolepá sieň s hviezdicovou klenbou a kamennými portálmi, mestskou pokladnicou, nad vchodom do zasadacej siene aj s erbom mesta. Táto zasadacia sieň je dodnes zachovaná s pôvodným interiérom, o čom svedčí aj pôvodná obrazová vybavenosť a zariadenie. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 – 1661 a slúžila ako zvonica.

Klietka hanby
Pochádza približne zo 16. storočia, slúžila na trestanie ľahších deliktov. Pôvodne stála na mieste dnešného evanjelického kostola. Neskôr bola majetkom a stála v parku rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina darovala mestu v roku 1933, odkedy stojí pred radnicou. Pranier tvorí kovová šesťhranná konštrukcia z prevliekaných prútov plného štvorcového priemeru, kopulovito ukončená vo vrchole s lucernou.

Evanjelický kostol
Má klasicistický štýl a postavili ho podľa architekta Antona Povolného v rokoch 1825-1837. Podoba tohto kostola reprezentuje príklad čistej klasicistickej architektúry, je založená na pôdoryse gréckeho kríža, zaklenutá kupolou. Dojem čistej priehľadnosti a jasnosti architektonického tvaroslovia umocňuje nezdobený interiér, ktorému dominuje oltár v tvare antického portika s monumentálnym obrazom v strede, ktorý namaľoval známy levočský maliar Jozef Czauczik predstavujúci Krista kráčajúceho po mori. Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na ktorých je organ, archív a hodnotná knižnica. V kostole sa zachoval vzácny barokový drevený kríž a ďalší, kovaný kríž.

Hainov dom
Pôvodne gotický Hainov dom na Námestí Majstra Pavla č. 40  má jedinečnú interiérovú renesančnú výzdobu so vzácnym renesančným kamenným portálom a nástennými maľbami. V 19. stor. tu bolo evanjelické lýceum, kde študovali mnohí štúrovci po odchode z Bratislavy. Dnes sa v Hainovom dome nachádza stála expozícia Spišského múzea venovaná výtvarnej kultúre na Spiši.

Meštiansky dom č. 42
Je sídlom pošty. V roku 1903 prešiel radikálnou prestavbou. Levočská pečiatka -von Leutschau  z roku 1777 je najstaršou známou poštmajstrovskou pečiatkou zo Spiša.  V roku 1863 zaviedli v Levoči prvú telegrafnú stanicu na Spiši.

Máriássyho dom
Stojí v západnej časti námestia s nádherným kamenným portálom z roku 1530, pochádza z 15. storočia. Veľmi zaujímavý je aj jeho renesančný dvor s arkádami, ktorý je typický pre mesto Levoča. Dom je dokladom urbanistického vývoja mesta v období stredoveku a renesancie, so zachovanou reprezentačnou prestavbou celej zástavby na parcele v 2.polovici 17. storočia. Zachoval si značnú mieru autenticity v dispozičnom riešení aj počte zachovaných architektonických a výtvarných prvkov. Patrí k najhodnotnejším architektúram v meste. Dom svojou dispozíciou a vybavením kamennými architektonickými článkami reprezentuje typ šľachtického mestského sídla na námestí , ktorý vlastnila rodina Mariássyovcov.

Krupekov dom
Na námestí neunikne pozornosti pre svoju bohato zdobenú fasádu maľbami a kvádrovaním zo 16. storočia. Nad vstupným portálom je krupekovský erb s dvomi anjouovskými ľaliami a rozviatym akantom. V úrovni okien poschodia sú medzi oknami tri figurálne výjavy – sv. Sebastián, sv. Rodina a sv. Krištof. Dom patril významnému krakovskému kupcovi Šebastianovi Krupekovi a svojou dispozíciou a vybavením kamennými architektonickými článkami reprezentuje typ domu zámožného mešťana – kupca.

Spillenbergov dom
Patril v 16.–17. storočí známej lekárnickej rodine. Dom má dispozičné jadro z 15. storočia a zachovanú reprezentačnú prestavbu celej zástavby na parcele v 17. storočí.  Dom je významný jedinečným architektonickým riešením hlavnej fasády s bohatou výzdobou a pre Levoču atypicky riešeným vysokým atikovým štítom. Hodnotu domu zvyšuje prostredníctvom majiteľa – rodina Spillenbergovcov, ktorí patrili k významným osobnostiam mesta.

Mestské divadlo
Druhé najstaršie na Slovensku, ktoré siaha do 13. storočia sa nachádza v pôsobivom prostredí pamiatkových dominánt, na západnej strane námestia. Pôvodne na tomto mieste stáli tri meštianske domy. Rekonštrukciou bola budove vrátená, zvlášť divadlu, jej komorná podoba z polovice 19. storočia podľa vzoru viedenského divadla. V tomto kultúrno – spoločenskom komplexe sa nachádza kongresová sála, divadelná sála, dve kurzové miestnosti, modrý salónik. Novootvorené mestské divadlo ponúka širokú paletu divadelných vystúpení, kultúrnych podujatí, ale aj možnosť usporadúvania kongresov, seminárov, školení a rôznych spoločenských stretnutí.

Obchodný dom
Bol spolu so zlatníckymi dielňami časťou komplexu budov v parku. Pôvodne tu bola škola, o čom svedčí erb oproti kostolu. V roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa tu tiež mestská zbrojnica. Budovy boli spojené v jeden celok v rokoch 1587 – 1588. Po prestavbe v rokoch 1810 a 1858 – 1862 slúžila ako reálne gymnázium, kasíno, cukráreň, reštaurácia i byty. Dnes, opäť zreštaurovaná, slúži administratívnym účelom.

Veľký župný dom
Bol postavený v rokoch 1806-1837 architektom z Egru Antonom Povolným ako sídlo administratívy pre Spišskú župu, ktorej sídlom bola od 16. storočia až do konca roku 1922 Levoča. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Župný dom svojím pôdorysným a výškovým vývinom má charakter paláca, charakteristickými prvkami sú mohutný nástupný vestibul prízemia s priľahlým monumentálnym schodiskom, slávnostná sála poschodia a dvojtraktová dispozícia s chodbou po vnútornom obvode dvora. Najcennejším prvkom domu je jeho fasáda, ktorá je pozoruhodným dokladom kultivovanosti stavebníkov a ich rozhľade po stavebnej produkcii v európskom merítku. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova slúži administratívnym účelom.

Malý župný dom
Je dom č. 60, ktorého fasáda má sgrafitovú výzdobu a medzi oknami je znázornený erb Spišskej župy. Dom je dokladom vývoja stredovekého meštianskeho domu od gotického obdobia, kedy bol postavený, cez rozsiahle renesančné prestavby a úpravy v 19. stor. a v 20. storočí so zachovanými architektonickými detailmi a konštrukciami z rôznych období. Po postavení Veľkého župného domu v ňom zostali len menšie župné úrady a väznica. Dnes sa tu nachádza župný archív.

Thurzov dom
Je dom č. 7 na námestí a odlišuje sa od ostatných meštianskych domov svojou zachovalou renesančnou atikou. Na fasáde ma bohatú sgrafitovú výzdoby z roku 1903–1904. Dom vznikol spojením dvoch pôvodných budov z 15. storočia. Do roku 1532 patril významnej levočskej rodine Thurzovcov, po ktorej bol aj pomenovaný. Významný stredoveký dom stavebne doplnený v renesancii, baroku a klasicizme s množstvom hodnotných a autenticky zachovaných remeselných detailov a architektonických prvkov, Dnes je Thurzov dom sídlom Štátneho oblastného archívu.

Dom majstra Pavla
Nachádza sa na východnej strane námestia pod č. 20. V tomto dome žil a tvoril rezbár Majster Pavol z Levoče, autor hlavného oltára z chrámu sv. Jakuba, ale aj iných významných diel. Vzhľad domu sa zachoval od 15. a 16. storočia až dodnes. Objekt svojou dispozíciou a vybavením kamennými architektonickými článkami reprezentuje typ spišského dvojtraktového domu s prejazdom a s dvorovým krídlom zámožného mešťana. V súčasnosti sa v jeho interiéroch nachádza múzeum Majstra Pavla.

Brewerová tlačiareň
Slávnu Brewerovú tlačiareň v Levoči založil Vavrinec  Brewer v roku 1625, v dome na Námestí Majstra Pavla č. 26. V tlačiarni  boli vydané vzácne tlače. Medzi najznámejšie patria  štvorjazyčný Orbis Sensualium pictus (Svet v obrazoch) od Jana Ámosa Komenského či Tranoscius od slávneho slovenského kancionála Juraja Tranovského. V budove bývalej tlačiarne je dnes hotel Arkáda.

Múzeum špeciálneho školstva
Má sídlo na Námestí Majstra Pavla č. 28 v meštianskom dome z konca 15. stor. Je to špecializované zariadenie s celoslovenskou pôsobnosťou. Dokumentuje rozvoj špeciálneho školstva a špeciálnych zariadení s celoslovenskou pôsobnosťou. Je jediným múzeom svojho druhu na Slovensku.

Gymnázium J. F. Rimavského
Z námestia môžeme vyjsť malou uličkou, tzv. gymnaziálnym prechodom, ktorý sa nachádza v jeho juhozápadnej časti  a ocitneme sa pred majestátnou a úchvatnou budovou dnešného Gymnázia Jána Francisciho-Rimavského, pomenovaného podľa známeho slovenského národného buditeľa. Veľkoryso riešená stavba, bola postavená v eklektickom secesno-neoklasicistickom slohu. V roku 1767  bolo na jej mieste založené prvé reálne gymnázium na Spiši spravované jezuitami, ktorí využívali aj objekt stredovekého minoritského kláštora.

Gymnaziálny kostol
Gymnaziálny alebo čierny kostol pochádza z prvej polovice 14. storočia. Je to jeden z najväčších kostolov na Slovensku, ktorý je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. Postavila ho známa levočská stavebná huta. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry sú zachované. Mohutnosťou vyniká hlavný oltár s gotickou sochou Madony z 15. storočia a s barokovými sochami uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V sakristii sa nachádza maľba z prvej polovice 14. storočia, znázorňujúca Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je Smrť a Nanebovzatie Panny Márie. Na severnej strane lode sa nachádzajú morality – skutky milosrdenstva, ktoré sú vyobrazené realisticky, kým v chráme sv. Jakuba je ich stvárnenie symbolické. Stred kláštorného komplexu tvorí jedinečná gotická krížová chodba s fragmentmi gotických nástenných malieb a v centre s rajským dvorom, spojená s kostolom cez sakristiu s pôvodným mobiliárovým vybavením.

Barokový kostol sv. Ducha – minoriti
Nachádza sa za Košickou bránou. Je postavený na mieste najstaršieho levočského kostola, ktorý po požiari v roku 1747 zbúrali. Postavili ho v rokoch 1748 -1755. Súbor kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečeli kostola Vás záujme nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. Tento kostol je jedným z nemnohých zachovaných barokových kostolov na Spiši. Barokový kostol má jednotnú maliarsku výzdobu klenieb od A.Trtinu, celistvo zachovanú interiérovú plastickú a maliarsku výzdobu s mnohými hodnotnými architektonickými a umelecko-remeslenými prvkami a je z prevažnej miery autentický. Jednoloďový kostol s rovným uzáverom svätyne, pristavanou nárožnou západnou vežou patrí medzi typologicky rozšírené sakrálne barokové stavby v regióne Spiš a od svojho vzniku neprešiel stavebnými úpravami.

Mestské hradby
Počiatky výstavby opevnenia viacero bádateľov predpokladá už koncom 13. storočia, počiatky výstavby najväčšej časti dodnes zachovaného opevnenia siahajú do prvej polovice 14. storočia, keď bola ustálená urbanistická koncepcia mesta.  Vyspelý a zložitý systém opevnenia Levoče je špičkovou ukážkou stredovekého fortifikačného staviteľstva európskeho významu a spolu s opevnením Spišského hradu predstavujú trvalú hodnotu pre SD. Tvar mestského opevnenia vychádza z pôdorysného rozvrhu mesta a z terénnych daností. Jeho dve hlavné brány – Košická (Horná) a Dolná boli súčasťou sústavy bášt, ktorých počet sa v priebehu vývoja menil. V polovici 16. storočia sa uvádza 13, o sto rokov neskôr vzrástol ich počet na 16, dodnes je ich zachovaných 13.Celková dĺžka kamenných hradieb bola približne 2,5 km.

Námestie Štefana Kluberta
Všetky slovenské významnejšie mestá majú pozoruhodné stavby postavené v eklektickom slohu. V Levoči je v tomto slohu celé námestie, v súčasnosti nazývané Námestie Štefana Kluberta, kedysi  známe aj ako Alžbetino námestie. V roku 1892 bol vybraný pozemok pri Košickej bráne a ako prvá bola postavená v rokoch 1897-1899 budova pre Kráľovskú štátnu reálnu školu, v  ktorej momentálne sídli Základná škola Štefana Kluberta. Oproti škole začali hneď s výsadbou parkových drevín a záhonov. Na mieste vyšného hostinca „K trom ružiam“ postavili v rokoch 1900-1902 justičný palác, budovu krajského súdu-Sédriu. Námestie dotvorila tretia budova, budova Štátnej vyššej dievčenskej školy, v ktorej sa dnes  nachádza škola pre nevidiacich. Všetky stavby realizoval prešovský staviteľ Ján Gasch. Park bol majstrovským dielom záhradného architekta, v každom ročnom období bol farebne pestrý. V  parku stála socha cisárovnej Sisi, po ktorej bolo námestie pomenované Alžbetino. Cisár František Jozef s manželkou mal Levoču navštíviť v roku 1898. Levočania sa na vzácnu návštevu pripravili so všetkou pompéznosťou. Tesne pred príchodom cisárskeho páru sa dozvedeli, že milovaná cisárovná bola zavraždená.

Kostol Navštívenia Panny Márie – bazilika minor
Na strmom kopci, severne od mesta, zvanom Mariánska hora, sa vypína Kostol Navštívenia Panny Márie – bazilika minor, ktorá je filiálkou hlavnej mariánskej baziliky v Ríme. K bazilike vedie pútnická cesta olemovaná lipovou alejou zapísanou v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Popri ceste sa nachádza 5 kaplniek. Mariánska hora je jedným z najvýznamnejších miest charakterizujúcich historickú Levoču. Je pútnickým miestom už od stredoveku a údajne tu stál sakrálny objekt už pred vpádom Tatárov. O rozvoj mariánskeho kultu sa zaslúžili až minoriti v 14. stor. Púte sa tu konajú každoročne v prvý júlový víkend a navštevujú ich pútnici z celého Slovenska i zo zahraničia. Európskym združením mariánskych pútnických miest bola zaradená medzi svetové pútnické centrá. V roku 1995 bola jedným s cieľov návštevy Svätého otca na Slovensku.

Lokalita Kohlwald (Uhliská)
Levoča uchováva aj pamiatky viažuce sa k pôsobeniu  štúrovcov v meste. Medzi ne patrí aj zaniknutá horáreň  v lokalite Kohlwald (Uhliská) – pamätné miesto stretávania štúrovcov v 30. a 40. rokoch 19. stor., keď  Janko Francisci pôsobil na levočskom lýceu. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesúry na bratislavskom evanjelickom lýceu sa Levoča ocitla v centre slovenského národného hnutia. Jeho žiaci odišli  v marci 1844 na protest zo školy a za miesto štúdií si vybrali Levoču. Bolo to obdobie predrevolučných rokov 1844 – 1848. Počas víkendov prichádzali mladí  štúrovci k spomínanej horárni pod starými lipami neďaleko od Levoče a  tu šermovali, tvorili,  recitovali, duchovne aj literárne zreli.

Zdroj: unesco-slovakia.sk

Send this to friend