Reduta, Farský kostol a Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi

Centrum Spišskej Novej Vsi má slohovo pestrú zástavbu, jednotlivé budovy rozličného veku aj vzhľadu spoluutvárajú pekný a príťažlivý celok.

Reduta
Z tejto charakteristiky sa nijako nevymyká ani budova Reduty. Bývalý mestský hotel s kaviarňou a divadlom zastupuje v meste secesný sloh, a to vo veľmi vydarenej podobe. Stavbu postavili v rokoch 1900 až 1905 vo východnej časti Radničného námestia podľa projektu K. Gerstera. Za krásou exteriéru budovy nezaostáva jej interiér, kde sú nástenné maľby od Jozefa Hanulu. Spišskonovoveská Reduta je dnes sídlom Spišského divadla a slúži verejnosti aj ako koncertná sieň a kaviareň. Tu sa sústreďuje kultúrny a spoločenský život mesta.

Farský kostol Nanebovzatie Panny Márie, s najvyššou kostolnou vežou na Slovensku.
Pomenovanie ulíc a námestie v strede Spišskej Novej Vsi je trochu zvláštne. Pozdĺžny park s niekoľkými budovami nazývajú Radničné námestie. Celé priestranstvo so šošovkovým pôdorysom však uzatvárajú dve ulice. Na severnej strane vedie Letná ulica, lebo sa na nej chodci po celý deň kúpu v slnečných lúčoch. Južný rad domov vrhá do priestranstva dlhé tiene, preto túto ulicu volajú Zimná. Farský kostol v strede priestranstva pôsobí ako dominanta mesta. Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavili v 14. storočí na mieste románskeho kostola s opevnením. Kostolný dvor za hradbami bol miestom posledného útočiska obyvateľov. Na exteriéri chrámu stojí za povšimnutie nádherný južný gotický portál. Interiér je plný vzácnych umeleckých diel, medzi ktorými nechýbajú sochy Majstra Pavla z Levoče. Generálna oprava v roku 1954 nielenže zbavila kostol pseudoslohových prvkov, ale navyše odkryla vzácne maľby z 15. storočia.

Provinčný dom
V roku 1412 zahrnuli aj Spišskú Novú Ves do zálohu 16 spišských miest poľskému panovníkovi. Tým sa ocitla v prostredí určitéo bezvládia, kedže zálohové mestá v podstate nepatrili ani Uhorsku, ani Poľsku. Toto bohaté panské mesto sa postupne vyvinulo na jedno z najvýznamnejších spišských miest. Logickým zavŕšením tohto vývoja bolo získanie dôležitej metropolitnej funkcie. V roku 1778 sa Spišská Nová Ves stala sídlom Provincie šestnástich spišských miest. Tento významný samosprávny úrad, vytvorený Máriou Teréziou po skončení poľského zálohu, sa nasťahoval do Provinčného domu. Na tento účel upravili bývalú mestskú radnicu z 13. storočia na ústrednom námestí, v ktorej 1. septembra 1443 uzavreli mier Ján Jiskra z Brandýsa a uhorský kráľ Vladislav I. Pôvodný vzhľad tejto stredovekej stavby vidno na jednej z kartuší na bohato zdobenej rokokovej fasáde Provinčného domu. V šestici alegorických reliefových výjavov nachádzame symbolické vyjadrenie pravidiel pre provinčných úradníkov. Dnes sú v Provnčnom dome umiestnené zbierky Spišského múzea.

GPS súradnice: 48.943283, 20.569462

Zdroj: Ján Lacika, 1000 ZAUJÍMAVOSTÍ SLOVENSKA,
Vydavateľstvo Ikar a.s., 2012. ISBN 978-80-551-3245-7,
Foto: dreamstime.com

  Informácie

Send this to friend