Koľko krát sme cestovali po známej R1 od Zvolena, zakaždým sme si pri pohľade na ľavú stranu povedali: „Na tento hrad už musíme konečne ísť!“ A toto leto sa nám to konečne podarilo 🙂 Práve tento Hrad Šášov (samozrejme spolu s hradom Revište) v minulosti strážil križovatku ciest popri Hrone v smere na Zvolen a na Kremnicu.
Ruiny hradu Šášov sa vypínajú nad mestskou časťou Šášovské Podhradie, ktorá bola kedysi samostatnou obcou, ale dnes je súčasťou okresného mesta Žiar nad Hronom, od ktorého je vzdialená asi 2 km. Prístup na hrad je teda z obce Šášovské Podhradie a začína pri informačnej tabuli, ktorú nájdete rovno pri ceste. Hneď na začiatku trasy objavíte aj malý domček, ktorý dávame do pozornosti.
Tu sa nachádza malá etnografická expozícia, ktorá poukazuje na život obyvateľov Šášovského Podhradia v minulosti.
Zároveň sa tu nachádza aj informačná kancelária Združenia na záchranu hradu Šášov, kde ich činnosť môžete podporiť dobrovoľným vstupným, či nákupom rôznych darčekových predmetov.
A tak môžete pokračovať popri domčeku ďalej na hrad – vedie naň zelená turistická trasa. Po pár minútach chôdze prídete na čistinku, kde sa nachádzajú aj miesta na sedenie či rodinnú opekačku.
Tu sa môžete rozhodnúť, ako budete pokračovať ďalej na hrad. Či pohodlnou kúsok dlhšou trasou s miernym stúpaním, alebo priamo cez hustejší les užšou lesnou a strmšou cestičkou. Každopádne v oboch prípadoch ide o veľmi príjemnú a nie dlhú prechádzku pekným lesom.
Maximálne po 20 minútach chôdze od začiatku trasy prídete k hradnému areálu.
A tu vás uvítajú aj prvé navigačné tabuľky, neprehliadnite ich 🙂
Ešte pár krokov a Hrad Šášov (alebo aj Šášovský hrad) sa v plnej kráse objaví priamo pred vami.
Podľa historických prameňov tu stojí už od roku 1253. Jeho názov údajne pochádza z povesti o tom, ako šašo zachránil na poľovačke život zvolenského hradného pána a ten mu nad miestom záchrany dal vystavať hrad a z vďačnosti mu ho aj daroval.
Vstupný areál musíme pochváliť. Je to veľmi príjemné miesto aj na oddych, naštudovanie si nových informácií o samotnom hrade či objavovanie navigačných tabúľ skôr ako sa vyberiete na samotný hrad.
Hradné ruiny sa aj dnes sústreďujú okolo ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou.
Pred ňou je prístupová cesta do hradu, ktorá tu viedla cez opevnené predhradie s malou baštou. Z dôvodu prispôsobenia sa terénu bola strážna veža predhradia umiestnená na vrchole skalnej vyvýšeniny.
Presne pod ňou sa nachádzal vstup z predhradia do horného hradu. Tieto hradné múry tak tvorili komplexný obranný systém, ktorý bol výsledkom dobre premysleného a strategického plánovania.
Šášovský hrad je dlhý 75 metrov a široký 16 metrov a stojí na skalnatom brale s názvom Orlí kameň (340 m n.m.).
Najdôležitejšie konštrukčné prvky hradu zahŕňajú valcovú vežu pri vstupe na západnej strane, palác na východnej strane a obvodovú hradbu. Hrad bol postavený v ranogotickej architektúre s obrannými a ubytovacími zariadeniami.
Veža hradu mala nepravidelný kruhový pôdorys s vnútorným priemerom 5,5 až 6,7 m a hrúbku múru v prízemí okolo 3 metrov, čo poukazuje na jej primárnu obrannú funkciu.
Najväčšie prestavby hradu sa uskutočnili v 15. storočí, v období, keď v blízkych banských mestách Kremnica a Banská Štiavnica prebiehal zvýšený stavebný ruch v dôsledku konjunktúry ťažby drahých kovov. V tomto období bol pridaný severný palác dlhý 33 m. Na prízemí sa rozprestieralo päť funkčne odlišných miestností so samostatnými vstupmi.
Kuchyňa v paláci mala priestranné vyvýšené murované ohnisko a v omietke sa zachovala unikátna kresba, ktorá zobrazuje hrad pred jeho zničením. Hrad Šášov dokonca v roku 2015 odkryl unikátny nález pozostatkov chlebovej pece nezvyčajných rozmerov, ktorá naznačila niekdajšiu prítomnosť hradnej pekárne.
So stavbou severného paláca súvisela aj väčšia potreba vody. Na podlhovastom nádvorí preto bola vykopaná kruhová cisterna ako jediný zdroj pitnej vody a ako ďalšie zavlažovacie zariadenie.
Súčasne so zdokonaľovaním opevňovacích systémov od druhej polovice 15. storočia bola vstupná brána do horného hradu zdvojená a bola vybudovaná ďalšia obranná štruktúra – barbakán.
V období, keď bol postavený severný palác, bol prestavaný aj východný palác a pivnica, pravdepodobne využívaná na skladovanie piva z hradného pivovaru.
Východný palác je najstaršou časťou hradu.
Jednalo sa o štvorpodlažnú mohutnú stavbu, ktorej vonkajšie obvodové múry uzatvárali areál horného hradu až do konca 19. storočia.
V tomto objekte sa kedysi nachádzala aj kaplnka. Dnes tu však nájdete aj takéto úžasné oddychové miesta s výhľadmi na okolité kopce.
A čo sa týka výhľadov, z hradu ich máte panoramatické na všetky strany 😉
A tak si môžete vychutnávať čarovný výhľad na dolinu Hrona s prekrásnym meandrom či na Kremnické a Štiavnické vrchy.
Hrad malo pod správou niekoľko veľkých mien. Jeho prvým majiteľom bol ostrihomský arcibiskup Vančaj a jeho príbuzní Peter a Vincent. Neskoršie sa hrad stal kráľovským majetkom, ktorý spravovali kasteláni. V rokoch 1424 až 1490 bol vénnym majetkom uhorských kráľovien no a v roku 1490 sa stal majetkom rodiny Dóciovcov. Ľupčianska vetva Dóciovcov – Lipčejovci ho dokonca využívali ako svoju rezidenciu. Posledným majiteľom hradu bola Banská komora v Banskej Štiavnici.
Avšak jednou z významných kráľovien, ktorá v roku 1424 dostala do vena Hrad Šášov, bola kráľovná Barbora Celjská, manželka kráľa Žigmunda Luxemburského, nazývaná aj Čierna kráľovná. A viete, prečo sa jej tak hovorilo? Barbora Celjská prezývaná Čierna kráľovná bola manželkou Žigmunda Luxemburského. Po krajine o nej kolovali neuveriteľné klebety. Vraj bola manželovi neverná. Vraj neverila v Boha. A dokonca bola v službách samotného diabla. Jednoducho Čierna kráľovná. Aká v skutočnosti Barbora Celjská bola, nevedno. Isté však je, že to bola veľmi úspešná a bohatá žena. Vďaka usilovnej práci zastávala post uhorskej, rímsko-nemeckej a českej kráľovnej. Patrila k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. No napriek svojim úspechom, vždy ostávala v tieni svojmu milovaného manžela Žigmunda. Jej úspech a bohatstvo ležalo v žalúdku novému kráľovi Albrechtovi, ktorý nastúpil na trón po smrti Žigmunda Luxemburského. Potreboval kráľovnú očierniť a tak si navymýšľal intrigy a tým ju dostal do nepríjemnej situácie. Žeby podobný neprajný osud, ako známej Alžbety Báthoryovej? Vraj väčšina chýrov o jej zverstvách bola tiež len lož kvôli jej bohatstvu a vplyvu 😉 Kto vie, ako to naozaj bolo.
Každopádne tento hrad nás naozaj prekvapil. Je to veľmi príjemný a nenáročný výlet. Hradné objekty sú pekne označené, je tu viacero oddychových zón, hravo prístupný aj pre rodiny s deťmi. Takže návštevu vrelo odporúčame a nezabudnite podporiť aj ďalšie práce na obnove tejto pamiatky.
Ak sa už chystáte na výlet do okolia mesta Žiar nad Hronom, nemali by ste si nechať ujsť návštevu týchto zaujímavých miest:
Objavte spolu s nami Stredné Pohronie – Región GRON. Viac ako 150 kilometrov značených turistických trás, horské cyklotrasy rôznej náročnosti, 11 lokalít Pohronskej hradnej cesty, ale aj termálne kúpele ukrývajúce európsky unikát.
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Región GRON, ktorá sa venuje záchrane, ochrane a zveľaďovaniu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva regiónu Stredné Pohronie v Banskobystrickom kraji. Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
označujte svoje príspevky 
