Bojnický oltár je jedným z najcennejších zbierkových predmetov Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice. Spoznajte s nami nevšedný príbeh tohto diela pomocou ďalšieho kvízu zo série o rozprávkovom zámku v Bojniciach 🙂
Bojnický oltár je pomenovanie zaužívané pre:
Označenie Bojnický oltár sa používa pre 10 oltárnych tabúľ, ktoré v 14. storočí vyhotovil florentský maliar Nardo di Cione (1320 – 1366). Spolu s bratmi Andreom (známym ako Orcagna), Jacopom a Matteom mali spoločnú dielňu a tiež boli členmi Cechu maliarov vo Florencii.
Na jednotlivých tabuliach je zobrazených dovedna:
Na 10 tabuliach sú vyobrazení v dvoch radoch nasledujúci svätci, vrchný rad (zľava doprava): Jakub starší, Hieroným, Madona s Ježiškom, Ján Krstiteľ, Ranier, spodný rad, (zľava doprava): Augustín a Mária Magdaléna, Apoštol Pavol a Katarína Alexandrijská, Kristus Trpiteľ medzi Pannou Máriou a Jánom Apoštolom, Lucia a Apoštol Peter, Margaréta a Anton Pustovník. Znázornenie svätého Raniera, patróna mesta Pisa, poukazuje na možnosť, že oltárne tabule boli pôvodne určené pre kostol rehole Augustiniánov v Pise.
Oltárne tabule na Bojnický zámok doviezol:
Gróf Ján Pálffy tabule kúpil vo viedenskej firme obchodujúcej s umením Artaria & Co. v roku 1859. Oltárne tabule pochádzali zo zbierky grófa Samuela von Festetics a boli vtedy známe ako dielo Nardovho brata, Andreu Orcagnu, dnes je tento Bojnický oltár pripísaný Nardovi di Cione.
V roku 1933 sa oltár stal predmetom:
V noci z 27. na 28. augusta 1933 bolo zo zámockej kaplnky ukradnutých väčších päť oltárnych tabúľ. Bezprostredne po zistení tejto skutočnosti bolo vyhlásené pátranie a za informáciu, ktorá by viedla k odhaleniu páchateľa, bola vypísaná značná finančná odmena 7500 korún československých. Oltár z neznámych dôvodov zostal v kaplnke Bojnického zámku aj po uzavretí tzv. Priateľskej dohody medzi dedičmi grófa a vtedajším československým štátom v decembri 1923. Oltár bol v dohode určený pre zbierky Vlastivedného múzea v Bratislave. Hneď nasledujúci deň po krádeži veľkých tabúľ boli menšie tabule prevezené do Bratislavy.
Po vypátraní páchateľov a skompletizovaní všetkých tabúľ sa oltár presunul:
Páchatelia krádeže držali oltárne tabule v nevyhovujúcich podmienkach. Vďaka nesprávnej teplote a vlhkosti okolia tabule popraskali a neskôr sa pridali aj iné poškodenia. Tabule preto vyžadovali odborné reštaurovanie, ktoré sa uskutočnilo v konzervátorsko-reštaurátorskej dielni v Prahe.
Medzičasom boli na Bojnickom zámku vystavené náhradné oltárne obrazy, ktoré vytvoril:
Napodobeninu obrazov na základe požiadavky správy panstva z roku 1943 vyhotovil regionálny náturista Jozef Ševčík, amatérsky maliar z Bojníc. Dielo, ktoré vytvoril, nebolo na profesionálnej úrovni, no i tak zohralo významnú úlohu. Bolo totiž na dlhé obdobie jedinou náhradou odcudzených diel. Materiál na maľovanie dostal Jozef Ševčík od zámku. Ako predloha mu slúžili čiernobiele fotografie a stručný slovný popis. Aj preto je farebnosť jeho obrazov odchylná od farebnosti originálov.
Ako náhradu za pôvodné originálne obrazy časom múzeum získalo kvalitné technologické kópie oltára. Tie boli na nerozoznanie od originálu a vytvorili ich v:
Technologické kópie boli vyhotovené podľa originálov v Národnej galérii v Prahe. Štyri dosky vytvoril akademický maliar František Tvrdý v roku 1962, ostatné tabule vznikli v rozmedzí rokov 1970 a 1980 pod vedením akademickej maliarky Věry Frömlovej-Zezulákovej.
Prvé snahy o návrat oltára sa začali v roku:
Prvé snahy o navrátenie oltára do Bojníc sa začali už v roku 1935. Nasledovalo niekoľko neúspešných pokusov. Až po roku 1989 sa ale veci výraznejšie posunuli napred. K návratu oltáru významnou mierou prispel neúnavným bojom riaditeľ bojnického múzea Ján Papco.
Bojnický oltár sa na Bojnický zámok vrátil:
Oltár do Bojníc napokon doviezli 15. decembra 1995. Umiestnený bol do klimatizovaných priestorov Päťhrannej veže. Perličkou je, že aj za života grófa Jána Pálffyho, ako uvádzajú archívne inventáre, boli tieto oltárne tabule umiestnené v priestore Päťhrannej veže. Kaplnka s oltárnou architektúrou a spodnými nástennými maľbami bola dokončená až po smrti grófa. Slávnostná inaugurácia Bojnického oltára sa konala o 3 dni neskôr. Slovenská televízia z inaugurácie vysielala živý prenos. Prítomní boli okrem iných aj vtedajší premiér Vladimír Mečiar, predseda parlamentu Ivan Gašparovič a minister kultúry Ivan Hudec.
Po rokoch sa Bojnický oltár napokon dostal na miesto, ktoré bolo pre neho určené, do zámockej kaplnky. Stalo sa tak:
Do zámockej kaplnky bol Bojnický oltár premiestnený podľa pôvodného priania grófa Jána Pálffyho v roku 2013. Umiestnený je v špeciálnej klimatizovanej vitríne s vlastným osvetlením.
označujte svoje príspevky 
