Vedeli ste, že prví návštevníci prišli na Bojnický zámok už v roku 1907? A s veľkou pravdepodobnosťou si väčšina Slovákov ani v posledných rokoch nenechala ujsť možnosť poprechádzať sa po komnatách Bojnického zámku počas svojich výletov po Slovensku 😉 Ale pamätáte si na všetky miestnosti, ktoré ste počas prehliadky prešli? Ak si myslíte, že áno, tak tento kvíz preverí vašu pamäť i spomienky.
Posledný šľachtický majiteľ zámku našiel miesto svojho posledného odpočinku v Bojniciach. V zámockej hrobke priamo v Bojnickom zámku je pochovaný:
Gróf je pochovaný vo veľkom sarkofágu uprostred, jeho rodičia odpočívajú v sarkofágoch pre stene. V predsieni hrobky je pochovaný nitriansky biskup Tomáš Pálffy. (Nepatril k majiteľom bojnického panstva, ale bol to rodinný predok, ktorého si gróf Pálffy veľmi vážil, a preto si želal, aby jeho telesné pozostatky sem boli prevezené z Pezinka.) Otec František V. Alojz bol pôvodne pochovaný v Badene pri Viedni, matka Natália v Dóme Svätého Martina v Bratislave.
Kaplnku Bojnického zámku dala dokončiť a vysvätiť v polovici 17. storočia grófa Františka Pálffyová. Komu je kaplnka je zasvätená?
Kaplnka bola pôvodne zasvätená Panne Márii. Pri poslednej neogotickej prestavbe realizovanej grófom Pálffym bola kaplnka zasvätená Jánovi Kapistránskemu. Samotný gróf sa veľmi zaujímal o osobu mnícha Kapistrána. Vo svojich zbierkach mal i Kapistránovu zástavu z 15. storočia, pod ktorou Ján Kapistránsky povzbudzoval kresťanských bojovníkov k boju proti Turkom.
Z pôvodného zariadenia Stĺpovej siene pochádzajú:
Obe sochy z bieleho kararského mramoru vytvoril anglický sochár Waldo Thomas Story. Sochy ostali na svojom pôvodnom mieste napriek tomu, že boli po smrti grófa Pálffyho predané. Nový vlastník ich nevedel odniesť bez toho, aby poškodil stenu s kružbovými oknami v Stĺpovej sieni. Preto sa rozhodol ponechať ich na pôvodnom mieste. Sardanapal je grécke meno posledného asýrskeho kráľa Aššurbanipala, Saul bol prvým kráľom Izraela.
Bojnický zámok patrí medzi najromantickejšie miesta na Slovensku. Okrem iného sa stal aj obľúbeným miestom sobášom. Sobášne obrady na Bojnickom zámku sa konajú v:
Civilné sobášne obrady sa už dlhé desaťročia konajú v Zlatej sále Bojnického zámku. Tichými svedkami obradov sú aj pozlátení anjeli na strope anjelského stropu. Zaujímavosťou je, že v Zlatej sále sa sobášilo aj počas natáčania rozprávky Fantaghiro. Taliansky režisér Lamberto Bava musel z tohto dôvodu prerušiť natáčanie filmovej rozprávky, v ktorej hlavnú úlohu hrala Alessandra Martines. Okrem nej tam účinkovali aj ďalšie filmové hviezdy, napríklad aj Brigitte Nielson a Mario Adorf.
Francúzsky park Bojnického zámku zdobí podľa vôle grófa Jána Pálffyho:
Brečtan pri múre nechal vysadiť ešte samotný gróf Pálffy. Buxusy a tisy objednal po grófovej smrti jeden z vykonávateľov jeho poslednej vôle grófa Emil Koderle. Podľa archívnych správ v roku 1910 oznamuje vrchnému záhradníkovi Pavlovi Zedkinovi, že objednal pre "parkanovú záhradu 12 kusov veľkých buxusov guľatej formy a 5 kusov buxusov nazývaných vysoká pyramída".
Najväčšou sálou Bojnického zámku je Huňadyho sála. Jej základy vybudovali v 16. storočí Thurzovci. Do dnešnej podoby ju nechal v 17. storočí prebudovať Pavol Pálffy. Zaujímavosťou Huňadyho sály je:
Miestnosti dominuje unikátny barokový luster z polovice 18. storočia pochádzajúci z kaštieľa v Tovarníkoch. Je dvojposchodový, každé poschodie má desať ramien a svieti na ňom dovedna 110 žiaroviek. Vysoký je viac ako 3 metre, jeho priemer presahuje 3,5 metra.
Modrý salón Bojnického zámku dostal pomenovanie podľa výmaľby stien. Medzi rastlinnými úponkami sú znázornené:
Modrý salón dostal pomenovanie podľa modrej výmaľby stien. Medzi rastlinnými úponkami sú na nich okrem iného zobrazené polpostavy stredoeurópskych kráľov a šľachticov. Roky uvedené pod menami kráľov vymedzujú obdobie ich vlády. Medzi figúrami je zobrazená aj uhorská kráľovná Mária, ktorá povýšila Prievidzu v roku 1383 na mesto.
Nádherné vitrážne okno so štyrmi postavami v renesančných kostýmoch dodnes zdobí priestor:
Torzo vitrážneho okna so štyrmi postavami v renesančných odevoch kúpil gróf Pálfi v roku 1902 v Paríži. Následne ho nechal doplniť pracovníkom firmy Colli z Innsbrucku.
Medzi najzaujímavejšie priestory Bojnického zámku patrí aj exoticky pôsobiaci Orientálny salón. Ten pôvodne slúžil pôvodne ako:
Atmosféru priestoru dodáva drevené obloženie. Obloženie bolo vyrobené v Damašku, je vyrezané z cédrového dreva, pokryté štukou a zlátením, jeho vrchná textová časť pozostáva z 99 nápisov oslavujúcich Alaha. Pred veľkým zrkadlom mal gróf umiestnenú veľkú pohovku. Nad kozubom sa mu vynímal terakotový reliéf Madony s dieťaťom, ktorý je na rovnakom mieste zavesený dodnes.
Rytierska sieň ponúka návštevníkom zámku jedinečný pohľad na chladné zbrane. Na stenách sú inštalované halapartne, upravené kosy, kopije aj časti ochrannej zbroje. Kde je Rytierska sieň je umiestnená?
Rytierska sieň bola prestavaná z pôvodnej pozorovateľne. Nachádza sa na poslednom poschodí Stredného hradu. O niečo vyššie sa nachádza už len citadela, ktorá z ochozu ponúka nádherný výhľad na široké okolie.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
