Kto bol Ľudovít Štúr? Meno Ľudovíta Štúra je všetkým Slovákom dobre známe, a to najmä tým, že sa o ňom učíme v škole. S Múzeom Ľudovíta Štúra sme si pre vás pripravili pokračovanie kvízu zo života tohto najznámejšieho slovenského národovca a zakladateľa spisovnej slovenčiny. Takže svoje vedomosti o tom, kto bol Ľudovít Štúr, si môžete v nasledujúcich minútach overiť 😉
V roku 1836 sa konala „Devínska slávnosť“, ktorú zorganizoval Ľudovít Štúr pre študentov a na ktorej všetci prítomní zložili prísahu vernosti národu a ku krstným menám si pridali slovanské meno. Aké meno používal Ľudovít Štúr?
Devínsku vychádzku zorganizoval Ľ. Štúr spolu s Ctibochom Zochom a s Benjamínom Pravoslavom Červenákom. Išlo o tajné stretnutie. Každý z prítomných predniesol báseň alebo prejav, spievali sa národné piesne. Akt prijatia slovanských mien spojený s prísahou vernosti národu sa do spomienok účastníkov zapísal ako národný krst. Štúr už dávnejšie predtým pripájal meno Velislav k svojmu podpisu, zaujímavé je, že po tejto národnej slávnosti ho používal už iba zriedkavo. Mnohí z účastníkov si však tieto mená osvojili a trvalo ich používali, napríklad Jozef Miloslav Hurban.
V ktorom roku kodifikoval Ľudovít Štúr spisovný slovenský jazyk?
Proces kodifikácie spisovnej slovenčiny však v skutočnosti trval niekoľko rokov a okrem kodifikátorov doň zasiahol aj väčší počet vzdelancov. Išlo totiž o dôležitý zlom, ktorý bolo potrebné prerokovať v širokej diskusii. Prvé dôležité stretnutie sa konalo na fare v Hlbokom 11. – 16. júla 1843, kde boli prítomní viacerí Štúrovi priatelia (Hurban i Hodža) a dohodli sa na tom, že prijmú jednotný spisovný jazyk. Oficiálne bol prijatý na štvrtom zasadaní spolku Tatrín v Čachticiach v auguste 1847, keď ho s viacerými zmenami schválili evanjelickí štúrovci i katolícki bernolákovci.
Obraz, ktorý vidíte, sa viaže ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka. Znázorňuje návštevu Štúra, Hurbana a Hodžu na Dobrej vode u ...
Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu na Dobrej Vode 17. júla 1843 sa do kolektívnej pamäti Slovákov zapísala ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali. V tomto duchu ju aj Andrej Kováčik v roku 1935 zvečnil (olej na plátne, 150 x 195 cm). Vľavo v kresle sedí Ján Hollý. Dominantnou postavou je Ľudovít Štúr, ktorý stojí priamo pred Hollým a v skutočnosti bol iniciátorom zobrazovanej udalosti. Zvyšní dvaja evanjelickí farári, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, stoja v pozadí. Obraz v sebe nesie trojakú symboliku: spojenie dvoch slovenských kresťanských cirkví – evanjelickej a katolíckej – v jednotnom národnom hnutí, ale aj stret dvoch generácií – vekový i literárny – klasicizmu a romantizmu. Je odrazom legendy o Hollého požehnaní pre slovenčinu a o národnom triumviráte Štúr – Hurban – Hodža, ako sa uchovala v kolektívnej pamäti, ktorú aj sám pomohol upevniť. Olejomaľbu Andreja Kováčika odkúpilo Múzeum Ľudovíta Štúra pri svojom vzniku v roku 1965 od Spolku svätého Vojtecha ako svoju prvú zbierku.
Ktorá žena bola veľkou láskou Ľudovíta Štúra?
Vo všeobecnosti verejnosť považuje Adelu Ostrolúcku za ženu, ktorá bola láskou Ľ. Štúra. Toto tvrdenie však nie je podložené žiadnymi faktami, je to skôr mýtus, ktorý sa u nás vytrvalo šíri aj ďalej. Skutočnou láskou Ľudovíta Štúra bola Marie Pospíšilová. Zoznámil sa s ňou, keď sa vracal zo štúdií v Halle naspäť do Bratislavy. Cestou sa zastavil v Hradci Králové, kde mal pôvodne iba odovzdať zásielku kníh Janovi Hostivítovi Pospíšilovi od jeho syna. Napokon sa tu však nečakane zdržal niekoľko dní. Očarila ho hostiteľova dcéra Marie, ktorá bola veľmi vzdelaná, recitovala, výborne hrala na klavíri, spievala, písala vlastné básne a prejavovala vrúcne vlastenecké nadšenie. Ľudovít sa s ňou mohol zhovárať i o témach, o ktorých dovtedy hovoril len s mužmi. Očarila ho však i svojim zjavom a Štúr sa po prvýkrát v živote zaľúbil.
Prečo sa Ľudovít Štúr nikdy neoženil?
V minulých stáročiach sa sobáš považoval za akt založenia rodiny a muž si mohol založiť rodinu, čiže oženiť sa, až keď pre ňu zabezpečili živobytie. Príkladom sú všetci Štúrovi súrodenci a všeobecne známi priatelia vrátane J. M. Hurbana či Andreja Sládkoviča. Ľudovít Štúr sa v takej situácii, hoci potenciálne, ocitol len raz, keď sa vracal z univerzitných štúdií a mal prisľúbenú vplyvnú podporu, aby sa stal profesorom na bratislavskom lýceu. Miesto nezískal, vládne a cirkevné kruhy sa usilovali zabrániť Štúrovi v pôsobení medzi mládežou i v rodiacej sa slovenskej politike. Toto bol okamih, kedy musel prijať životné rozhodnutie. Keby bol upustil od svojich snáh o modernizáciu slovenského národa a jeho plnú emancipáciu v Uhorsku, mohol získať rôzne, aj vysoké posty, ktoré by mu zabezpečili pohodlný život.
Prečo sa Ľudovít Štúr usiloval o kodifikáciu spisovného jazyka?
Jazyk je základným atribútom akéhokoľvek spoločenstva, jednotný spisovný jazyk je základom národnej identity a umožňuje národu rozvíjať spoločenský život vo všetkých smeroch. Ľudovít Štúr to vedel a mal aj potrebné jazykovedné vzdelanie, aby mohol takýto krok urobiť. Nový spisovný slovenský jazyk slúžil ako spojivo národnej jednoty, nástroj oslovovania širokej verejnosti trpezlivou osvetovou činnosťou, ale i budovania vyšších foriem vzdelanosti a spoločenského života.
Aký pravopis navrhol Štúr pre nový spisovný jazyk?
Zjednodušene by sa dalo povedať, že základom fonetického pravopisu je pravidlo „píš ako počuješ“. Štúr z hláskoslovia vylúčil hlásky y ä, ľ aj dvojhlásky. Staršia generácia však fonetický pravopis odmietala a dožadovala sa pôvodného etymologického pravopisu, na aký boli zvyknutí z češtiny. Spory o podobu spisovného jazyka trvali niekoľko rokov. Ich výsledkom sa stalo kompromisné riešenie, na ktorom sa dohodli obe strany sporu, a toto riešenie s malými obmenami pretrváva dodnes.
Čo bolo základom Štúrovej spisovnej slovenčiny?
Za základ spisovného slovenského jazyka Štúr zvolil jazyk vzdelancov zo severu stredného Slovenska, tzv. mestský jazyk Liptovského Mikuláša a jeho blízkych satelitov. Vybral si ho zámerne, na základe nárečového prieskumu, ktorý spolu so svojimi žiakmi a priateľmi vykonali prostredníctvom zberu ľudovej slovesnosti v slovenských regiónoch. Zistil, že práve v tomto regióne sa slovenčina vyskytuje vo svojej najčistejšej podobe, nie je ovplyvnená jazykmi okolitých národov a zároveň má najväčší presah do ostatných nárečí. Ako sa neskôr ukázalo, táto voľba bola správna.
V roku 1846 vydal Ľ. Štúr dve kodifikačné diela. Ako sa volali?
V roku 1843 predstavil Ľudovít Štúr svoj návrh na podobu spisovnej slovenčiny. Vzápätí začal pracovať na kodifikačnom diele Nauka reči slovenskej. Avšak skôr ako toto dielo v roku 1846 vyšlo, musel pre očakávaný odpor zástancov češtiny najprv napísať a vydať dielo Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. V ňom odôvodnil potrebu zavedenia slovenčiny a dokázal jej nevyhnutnosť. Obsahovalo Štúrove základné filozofické a historické náhľady na národ a jazyk, ale v širšom zmysle vyjadrovalo aj programové smerovanie jeho generácie.
V roku 1845 začal Ľudovít Štúr vydávať v novej spisovnej slovenčine aj prvé politické noviny. Ako sa tieto noviny volali?
Slovenskje národňje novini boli prvým slovenským politickým periodikom. Pred nimi vychádzalo iba dvoje novín zväčša literárneho charakteru (Prešpurské noviny, Týdeník, aneb císařské královské národní noviny) a niekoľko kalendárov a almanachov. O povolenie vydávať politické noviny sa Ľudovít Štúr a jeho spolupracovníci usilovali niekoľko rokov. Štúr podal štyri žiadosti, kým povolenie dostal, a prvé číslo SNN vyšlo 1. augusta 1845 aj s literárnou prílohou Orol Tatranský. Vydavateľom a hlavným redaktorom novín bol Ľudovít Štúr. Vychádzali v Bratislave dvakrát týždenne v štúrovskej slovenčine a neoficiálne sa vnímali ako orgán národného hnutia. Štúr ich považoval za jeden z najdôležitejších nástrojov jeho upevňovania a propagácie jeho cieľov. Na začiatku revolúcie v roku 1848 po troch rokoch vychádzania noviny zanikli, no položili pevné základy slovenskej politickej publicistike a medzi obyvateľmi všeobecne rozšírili politické, právne, hospodárske a spoločenské povedomie.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
