“Skanzen Martin“, ako ho mnohí nazývajú, je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku a je súčasťou Slovenského národného múzea. Spoznajte klenot ľudovej architektúry a poďte s nami na prechádzku po tomto múzeu.
Viete, ako sa nazýva múzeum v prírode, ktoré sa nachádza v Martine?
Múzeum slovenskej dediny je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. V jeho areáli je na ploche 15,5 ha nateraz sústredených takmer 150 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb.
Ako Martinčania volajú miesto, kde sa nachádza Múzeum slovenskej dediny?
Jahodnícke háje sa nachádzajú na okraji Martina a sú obľúbeným cieľom voľnočasových aktivít domácich obyvateľov.
Viete, kedy sa začalo budovanie Múzea slovenskej dediny?
O postavení múzea v prírode v Martine sa uvažovalo už od konca dvadsiatych rokov 20. storočia. Základný kameň Múzea slovenskej dediny bol však položený až v roku 1968.
Stavby z ktorých regiónov Slovenska sú zastúpené v Múzeu slovenskej dediny?
Pôvodným zámerom bolo preniesť do múzea stavby zo všetkých častí Slovenska, no do dnešných dní sa podarilo realizovať len spomenuté regióny. Časť objektov je interiérovo zariadená a prístupná návštevníkom. V regióne Orava patrí k najpozoruhodnejším zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748, ktorá si „zahrala“ v Perinbabe.
Na fotografii je jediný zrubový kostol zachovaný v regióne Turiec. Z akej obce pochádza?
V centre areálu múzea sa nachádza turčiansky región, ktorého dominantu tvorí drevený rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792. K unikátnym stavbám patrí aj filagória (záhradný domček) z farskej záhrady zo Slovenského Pravna s cennými doskovými maľbami z konca 18. storočia.
Kedysi sa jedlo pripravovalo v „čiernej kuchyni“. Prečo sa volala čierna?
Hlinená pec s ohniskom, z ktorého sa dym voľne rozptyľoval, bola pôvodne umiestnená v izbe a predstavuje najstarší typ vykurovacieho zariadenia. „Čiernymi“ sa nazývali aj izby s otvoreným ohniskom. Bývanie v nich nebolo veľmi príjemné, no na druhej strane dym pôsobil na drevo ako prirodzený konzervačný prostriedok. S postupne sa zvyšujúcimi nárokmi na úroveň bývania sa začali pristavovať nad otvorené ohniská lapače, ktoré odvádzali dym do podstrešného priestoru. Neskôr sa ,,čierna kuchyňa“ vyčlenila zo zadnej časti pitvora (vstupná časť domu), kam bolo z izby premiestnené ohnisko a ústie pece.
Na fotografii je usadlosť z Hruštína, v ktorej sa natáčal známy televízny film. Išlo o dielo podľa predlohy P. O. Hviezdoslava. Ako sa film volá?
Čelná strana domu je zaujímavá štítom s dvojitým zalomením, ktorý je v období prelomu 19. a 20. storočia pre oravskú obec Hruštín charakteristický.
Múzeum slovenskej dediny v Martine predstavuje okrem tradičného ľudového staviteľstva aj spôsob bývania a života našich predkov. Aké obdobie prezentuje väčšina interiérov?
Interiéry domov v múzeu predstavujú bývanie v časoch našich (pra)prastarých rodičov. Preto by ste málokde našli napríklad lampu so žiarovkou alebo elektrický šporák. Elektrinu zaviedli do mnohých dedín na Slovensku až po druhej svetovej vojne.
Zvonice mali najmä oznamovaciu a signalizačnú funkciu. Stavali sa v centre obcí, pri kostoloch, cintorínoch, na návršiach. Čo sa zvonením neoznamovalo?
Stavebný materiál a konštrukcie zvoníc vychádzali zo stavebných tradícií jednotlivých oblastí. V ľudovom prostredí sa stavali hlavne z dreva. K ich všeobecnému rozšíreniu na dedinách došlo po vydaní protipožiarneho patentu Máriou Teréziou v roku 1751.
Na fotografii je predmet z Múzea slovenskej dediny. Viete, na čo sa používal?
Tento typ pascí vyrábali a predávali drotári. Vďaka svojej šikovnosti boli vyhľadávanými majstrami nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Okrem opráv kuchynského riadu predávali široký sortiment úžitkových výrobkov z drôtu.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
