Nenechajte si ujsť pokračovanie kvízu o hrade Červený Kameň 😉 Vedeli ste, že časť reprezentačných priestorov hradu bola záujemcom sprístupnená počas nedieľ a sviatkov už začiatkom 20. storočia? Pálffyovci verejnosti sprístupnili časť priestorov, súkromné priestory ostávali oku návštevníka skryté.
V ktorý deň opustili hrad Červený Kameň jeho poslední majitelia – Karol Pálffy (1905-1992) so svojou matkou Luciou Pálffyovou (1862-1958) a utiekli do Rakúska? Bolo to v roku 1945.
Tento rok (2021) si pripomenieme 76 rokov odo dňa, kedy Karol Pálffy spolu so svojou matkou, Luciou, rod. Wilczekovou, boli nútení opustiť rodinné sídlo, ktoré ich rodu patrilo viac ako tri a pol storočia. Odišli k svojim príbuzným do Rakúska, aby prečkali očakávaný prechod frontu. To, čo bolo ich srdcu najbližšie, si odviezli na niekoľkých vozoch. Pravdepodobne si mysleli, že keď sa situácia upokojí, na hrad sa vrátia. Avšak to sa už nestalo. Foto: archív SNM-MČK
Nad krbom v jednej z miestností hradnej expozície sa nachádza portrét prvého majiteľa hradu z pálffyovského rodu. Pod ním je kópia reliéfu jeho najslávnejšej bitky – bitky pri Rábe (dnešný Györ v Maďarsku), ktorá sa odohrala v roku 1598. Aké je jeho meno?
Mikuláš II. Pálffy vlastnými silami a schopnosťami dosiahol významné funkcie: od roku 1574 bol kráľovský stolník, v roku 1580 sa stal kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej župy, v roku 1581 kráľovským komorníkom a o rok neskôr vnútorným tajným radcom. Od roku 1584 bol kapitánom Komárna a komárňanským županom. Bol najvýznamnejším veliteľom v 15-ročnej vojne proti Osmanom. V roku 1598 znovudobyl pevnosť Ráb, čo bolo jeho veľkým úspechom, ktorý ocenili aj významní panovníci kresťanskej Európy a vyslúžil mu prezývku Rábsky hrdina. Foto: Marta Bednáriková
V hradnej kaplnke, ktorá je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie sa nachádza oltár, ktorý svedčí o precíznosti barokového sakrálneho umenia a vypovedá o vynaliezavosti majstrov a samotného objednávateľa. Hoci na prvý pohľad je zrejmé, že oltár je mramorový, nie je tomu tak. Je vyrobený z dreva, ktoré je zdobené technikou iluzívnej maľby, ktorá má pripomínať mramor. Ako sa nazýva táto technika?
Mramorovanie je technika, ktorá využíva polychrómiu ako prostriedok k napodobňovaniu drahých materiálov, predovšetkým mramoru. Táto maliarska úprava povrchov sa na našom území používa nielen vo výzdobe barokových mobiliárov mestských a vidieckych kostolov, kláštorov a kaplniek ale aj šľachtických sídiel. Mramorovaním bývajú zdobené najmä oltáre alebo ich časti. Foto: archív SNM-MČK
Ako sa volá kopec, kde stojí rozhľadňa a je z neho takýto rozprávkový výhľad na hrad Červený Kameň?
Kukla (564 m.n.m.) je výrazný samostatný vrch v Malých Karpatoch nad obcou Dubová. Na jeho vrchole stojí 12 m vysoká drevená rozhľadňa vybudovaná v roku 2007 na mieste staršej rozhľadne. Ponúka panoramatický výhľad na Pezinské Karpaty i na hrad Červený Kameň a viaže sa k nemu aj povesť. Podľa nej mal byť hrad pôvodne postavený na tomto kopci, ktorý je najvyšší v tejto lokalite. Avšak vrch Kukla bol sídlom lesných víl a iných nadprirodzených bytostí, ktorým sa nepozdával stavebný ruch, a tak základy stavby v noci premiestnili na protiľahlý kopec, kde dodnes stojí. Foto: archív SNM-MČK
V Rytierskej sále hradu Červený Kameň sa nachádza posmrtný alebo pohrebný štít. Ide o funerálnu pamiatku, ktorá mala v skratke pripomínať kľúčové okamihy pozemskej púte a najvýznamnejšie úspechy, ktoré človek, pre ktorého bolo vyrobené, v živote dosiahol. Akým pojmom ešte označujeme tento štít?
Tento posmrtný štít sa nazýva mortuárium, ktoré slúži ako pamiatka spojená s úmrtím alebo pohrebom a pohrebným obradom. V užšom zmysle sa tento pojem používa na označenie artefaktu súvisiaceho s pohrebom príslušníka šľachtického stavu, na ktorom je vyobrazený jeho erb a nápis. Bol to drevený alebo kovový pozlátený a maľovaný reliéf okrúhleho alebo oválneho tvaru, ktorý sa niesol v pohrebnom sprievode, počas pohrebu bol vystavený v kostole a potom na stene nad hrobom zosnulého. Toto mortuárium bolo pôvodne umiestnené v Dóme sv. Martina v Bratislave nad hrobom Štefana Pálffyho. Foto: archív SNM-MČK
Súčasťou expozície sú aj bohato zlátené slávnostné sane z druhej štvrtiny 18. storočia. Boli sem privezené zo zámku, ktorý pôvodne patril Erdödyovcom. O ktorý zámok sa jedná?
Drevené vyrezávané sane sú mimoriadne hodnotným sochárskym dielom, funkcia dopravného prostriedku je u nich druhoradá. Kostra saní je z jaseňového a dubového dreva, rezby sú z lipového dreva. Celkové stvárnenie saní a ich rokoková výzdoba z nich robia rekvizitu, ktorá vezúci sa pár premenila na Venušu a zrejme morského boha Tritóna. Takého sane bývali využívané pri slávnostiach a sprievodoch na snehu a na ľade na spôsob maškarných bálov. Pochádzajú z pôvodne Erdödyovského majetku zo zámku v Hlohovci. Foto: Marta Bednáriková
Na hrade Červený Kameň sa nachádza jedna z najhlbších studní na Slovensku. Aká je jej hĺbka?
Hradná studňa sa nachádza pod hradným nádvorím a vykopaná bola, samozrejme, ručne ešte v rámci fuggerovskej prestavby, alebo dokonca skôr. Funkčná bola už niekedy v 50-tych rokoch 16. storočia. Jej hĺbka je pod úrovňou 100 metrov (podľa merania zo 70-tych rokov 20. storočia 109 metrov). Foto: David Fiala
Ako sa nazýva umelecký štýl, v ktorom bola vyrobená táto zdobená posteľ, ktorá pôvodne patrila uhorskému palatínovi Františkovi Wesselényimu?
Táto zdobená posteľ je ukážkou baroka. Posteľ, pôvodne patriaca uhorskému palatínovi Františkovi Wesselényimu, bola najskôr umiestnená v Radvani, v jeho rodovom sídle, neskôr uložená na hrade Slovenská Ľupča a napokon na hrade Červený Kameň ako súčasť jeho zbierok.
Mnohé zo zbierkových predmetov, ktoré sú vystavené v hradnej expozícii pochádzajú z tzv. zvozov Národnej kultúrnej komisie (NKK od roku 1946), ktorá mala za úlohu sústrediť hodnotné historické predmety pod štátnu správu vo vybraných objektoch. Jedným z nich bol aj hrad Červený Kameň, kde boli sústredené predmety z viacerých zoštátnených zámkov či kaštieľov a ktoré dnes tvoria jeho zbierkový fond. Predmety z koľkých objektov sa nachádzajú na hrade?
Foto: Marta Bednáriková
Ako sa volal taliansky maliar, ktorý namaľoval fresky v Sale Terrene a ostatných miestnostiach na hrade v roku 1655?
Sala Terrena v prízemí hradného paláca vznikla za prestavby, ktorú na hrade nechal vykonať Mikuláš IV. Pálffy. Výzdoba hradných interiérov vznikla podľa konceptu cisárskeho architekta a štukatéra Filiberta Lucheseho. Popri majstroch murároch, kamenároch sa uplatnili aj doteraz neznámi umelci a maliari severotalianskeho pôvodu, medzi ktorými najvýznamnejším bol maliar Carpoforo Tencala z Bissone pri Luganskom jazere. Klenbové maľby, ktoré na Červenom Kameni vytvoril v roku 1655, sú prológom k jeho neskoršej úspešnej činnosti na sever od Álp. Foto: David Fiala
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
Kvíz vyhotovila: Marta Bednáriková (lektor SNM-Múzeum Červený Kameň)
Autori fotiek: Marta Bednáriková, David Fiala, archív SNM-Múzea Červený Kameň
označujte svoje príspevky 
Diskusia k tomuto článku