V tomto štvrtom pokračovaní kvízov o hrade Červený Kameň sa môžete tešiť na ešte náročnejšie otázky, ktoré naozaj preveria vaše vedomosti či spomienky z prehliadky hradu 🙂 prípadne sa dozviete úplné novinky a hneď ako to bude možné, si prehliadku tohto hradu nenecháte ujsť.
Prvú podobu hradu Červený Kameň z 13.storočia nepoznáme. K prvej významnejšej prestavbe (jej výsledok môžete vidieť na obrázku) prišlo najskôr v druhej polovici 14.storočia. Vtedy, v roku 1337, sa novým majiteľom hradu stal príslušník rodu z rakúskeho Vorarlbergu. O aký rod sa jedná?
V roku 1337 sa novým majiteľom hradu Červený Kameň stal Ulrik Wolfurt z rakúskeho Vorarlbergu. Hrad opisovaný v jeho testamente sa skladal z dvoch častí: horný hrad (pozostával z hlavnej veže, cisterny na vodu a poschodového podpivničeného paláca s kaplnkou sv. Kataríny) a dolný hrad (tvorili ho dve obytné veže spojené múrom a priestor na uskladnenie potravín). Jeho potomkovia si hrad udržali až do roku 1440, keď rod vymrel po meči a ďalšími majiteľmi sa stali grófi zo Sv. Jura a Pezinka. Foto: archív SNM-MČK
V každej miestnosti hradu sa nachádzajú kachle alebo kozuby. Všimnúť si môžete viacero podobných zelených kachlí, ktoré sú dielom zručných remeselníkov, ktorí žili na červenokamenskom panstve najmä v obci Košolná. Ako nazývame týchto prisťahovalcov, najmä z Nemecka, ktorí patrili k reformným náboženským hnutiam v Európe?
Habánmi nazývame novokrstenecké skupiny z Nemecka, ktoré sa na našom území uchýlili pred prenasledovaním v západnej Európe. Habáni v pôvodnej vlasti, ale aj na Morave a neskôr na západnom Slovensku predstavovali vysoko usporiadanú komunitu s prísnym dodržiavaním stanovených pravidiel. Ovládali početné remeslá, ale najväčší ohlas si získala najmä habánska keramika. Je známa svojimi tvarmi a maľbou. Používané glazúry sú zlúčeniny oxidov kovu a sklárskych pieskov. Jednotlivé glazúry sa v práškovej forme miešajú s vodou. Habáni používali modrú, žltú, bielu a zelenú glazúru. Foto: Marta Bednáriková
Sala terrena je považovaná za jeden z najväčších skvostov tohto hradu. Na jej výzdobu si objednávateľ, Mikuláš IV. Pálffy najal najmä talianských umelcov. Ako sa nazýva plastická, väčšinou reliéfna výzdoba interiérov s použitím štuky a iných materiálov?
Štukatúrou nazývame reliéfnu výzdobu interiérov s použitím štuky. Je to tvárna, rýchlo tuhnúca hmota zo sadry alebo mramorového prachu, piesku a vápna v pomere 4:2:1 s vodou. Hmota sa nanáša a potom hladí drevenými a plstenými hladítkami do požadovaného tvaru. Pomocou tejto techniky boli vyrobené v sale terrene všetky orámovania alebo napríklad aj maskaróny, teda štylizované tváre po obvode miestnosti. Foto: Marta Bednáriková
Hradná kaplnka, zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, predstavuje ukážku barokového sakrálneho umenia. Jej dnešná podoba vznikla pri prestavbe v 17. storočí, kedy Mikuláš IV. Pálffy pozval na hrad talianskych majstrov. Taliansky maliar, ktorý namaľoval aj fresky v sale terrene a ostatných miestnostiach, je aj autorom hlavného oltárneho obrazu. Aké je jeho meno?
Nanebovzatie Panny Márie – olejomaľba na plechu je z roku 1655 a jej autorom je Carpoforo Tencala, ktorý namaľoval aj výjavy na klenbách v sale terrene, v kaplnke a v salónoch na poschodí. Najznámejšími predlohami tejto maľby sú Tizianova maľba na hlavnom oltári v bazilike Santa Maria Gloriosa dei Frari v Benátkach z roku 1518 a Rubensova maľba na hlavnom oltári v katedrále Panny Márie v Antverpách z roku 1626. Foto: archív SNM-MČK
Aký výjav z antickej mytológie znázorňuje táto plastika, ktorá patrí k najvzácnejším zbierkam múzea Červený Kameň?
Plastiku, ktorá znázorňuje jeden z najslávnejších námetov umenia – Únos Európy, získalo múzeum v roku 2013 kúpou od súkromného zberateľa. Z hľadiska historickej a umelecko-historickej hodnoty sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie prírastky zbierkového fondu. Naša plastika zachytáva počiatočnú scénu zblíženia princeznej s býkom, ktorým je v skutočnosti boh Zeus, ktorý na seba vzal podobu bieleho býka, aby mohol uniesť dcéru sidonského kráľa Agenóra. Zeus s ňou v podobe býka preplával more a na ostrove Kréta sa premenil späť na boha. Európa mu porodila troch synov: Minoa, Sarpédóna a Radamantha. Foto: archív SNM-MČK
Aké je meno svätca, ktorého reliéf sa nachádza v miestnosti, o ktorej predpokladáme, že slúžila ako nemocničná alebo izolačná miestnosť? Tento svätý bol patrónom chorých na mor.
Svätý Rochus sa narodil okolo roku 1295 v Montpellier. Potom, čo stratil otca a matku, rozdal všetko svoje bohatstvo chudobným a putoval svetom ako nemajetný pútnik. Cestou sa uňho prejavil dar zázračného uzdravovania chorých: znamením kríža vyliečil mnohých chorých na mor. Nakoniec sa aj sám nakazil morom. Legenda hovorí, že sa mu v chorobe zjavil anjel, ktorý mu dodával odvahy. Pes mu denne prinášal čerstvý chlieb a Rochus sa uzdravil. Po návrate domov ho však v jeho rodnom meste nikto nepoznal a zomrel vo väzení vo veku 32 rokov. Zobrazovaný býva s odhaleným stehnom, na ktorom má morovú ranu a so psom. Foto: Marta Bednáriková
Ako sa volá drevcová (žrďová) zbraň, ktorá v sebe kombinovala možnosť sečného a bodného útoku?
Halapartňa bola veľmi efektívnou žrďovou zbraňou, ktorá pripomína sekeru na dlhej rukoväti. Zároveň mala dlhý a hrubý hrot, ktorý mal preraziť všetky druhy brnenia. Veľmi vhodne teda v sebe kombinovala možnosť bodného i sečného útoku. Preslávili ju najmä švajčiarske žoldnierske jednotky – tzv. kantóny, ktoré patrili k najelitnejším vojskám svojej doby (v 15.a 16.storočí). Foto: archív SNM-MČK
Táto zbraň síce bývala pripevnená na drevenej lafete alebo stojke, avšak nejedná sa o delo, ale o typ ťažkej pušky, ktorá sa používala na obranu hradieb. Slúžila aj na obranu hradu Červený Kameň – tieto zbrane boli rozmiestnené v nárožných baštách. Ako sa nazývajú?
Hákovnica, nazývaná tiež tarasnica, bol jeden z prvých typov pušiek. Išlo o ťažšiu palnú zbraň, ktorá sa dostala v 15. storočí do výzbroje takmer všetkých európskych vojsk. Meno dostala podľa typického zakončenia. Na konci zbrane bol kovový hák, ktorým za zbraň pripevnila na lafete, čo pri výstrele tlmilo spätný chod zbrane. Nabíjala sa spredu olovenými guľkami, malými kameňmi a podobne. Na konci zbrane je panvička, na ktorú sa nasypal pušný prach, ktorý odpaľoval nálož vo vnútri hlavne. Foto: archív SNM-MČK
SNM-Múzeum Červený Kameň v roku 2020 po viac ako dvojročnej prestávke, opäť sprístupnilo expozíciu aj v neďalekom kaštieli. Tento kaštieľ nechal postaviť Ján Pálffy spolu so svojou manželkou Alžbetou Schlippenbachovou v roku 1889. V akej obci sa tento architektonický skvost nachádza?
Kaštieľ v Budmericiach nechal postaviť v roku 1889 Ján Pálffy, ktorý pochádzal zo Smolenického panstva. To však zdedil Jánov brat Jozef a tak sa Ján usadil v Budmericiach, kde nechal spolu so svojou manželkou postaviť tento kaštieľ na mieste bývalého majera a pasienkov. Autorom projektu bol známy viedenský architekt Franz von Neumann. Budmerický kaštieľ je historizujúcou stavbou, vybudovanou v duchu romantizmu – voľne inšpirovanou francúzskymi zámkami na rieke Loire. Foto: Marta Bednáriková
Aká inštitúcia sídlila v budmerickom kaštieli po nútenom odchode Pálffyovcov?
Po odchode Pálffyovcov v roku 1945 zostal kaštieľ na dva roky opustený. V roku 1947 tu bol zásluhou básnika a novinára Rudolfa Fábryho, rodáka z Budmeríc a s pomocou politika Laca Novomeského zriadený Domov slovenských spisovateľov. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 14. mája 1947 a spisovatelia ho využívali na rekreáciu a tvorivé pobyty až do roku 2011. Foto: Marta Bednáriková
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
Autor kvízu: Marta Bednáriková (lektor SNM-Múzeum Červený Kameň)