V šiestom pokračovaní kvízov o hrade Červený Kameň si predstavíme podzemie a obranný systém tohto hradu.
Hrad Červený Kameň sa od svojho založenia v 13. storočí niekoľkokrát zmenil. Z ktorého obdobia pochádza toto vyobrazenie stredovekej podoby hradu?
Prvú podobu hradu z 13. storočia nepoznáme. Táto jeho podoba pochádza z konca 14. storočia. Prestavbu uskutočnili pravdepodobne Wolfurtovci, keďže v testamente Ulrika Wolfurta sa nachádza aj opis hradu, ktorý spĺňal požiadavky väčších a modernejších pevností. Hrad opisovaný v testamente sa skladal z dvoch častí: horného a dolného hradu. Horný hrad pozostával z hlavnej veže, ktorá vznikla z pôvodného donjonu, cisterny na vodu a poschodového podpivničeného paláca s kaplnkou sv. Kataríny. Dolný hrad mal dve obytné veže (14 – 15 m) spojené múrom a priestor na uskladnenie potravín. Foto: archív SNM-MČK
Ktorá významná rodina, pochádzajúca z nemeckého Augsburgu, uskutočnila na hrade významnú renesančnú prestavbu, vďaka ktorej je hrad dodnes stredoeurópskym unikátom?
Fuggerovci pochádzali z nemeckého Augsburgu, kde bola aj ich obchodná a rodová základňa. V roku 1496 sa spojili s Thurzovcami a založili spoločný mediarsky podnik v Banskej Bystrici. V 15. a 1. pol. 16. storočia spoločnosť obchodovala s týmto artiklom. Hlavou rodiny bol v tom čase Anton Fugger, ktorý od svojho obchodného partnera Alexeja Thurzu odkúpil hrad a celé panstvo za 105 401 uhorských zlatých. Jeho vlastníkmi sa Fuggerovci stali v roku 1535 a vtedy začala aj prestavba stredovekého hradu na modernú renesančnú pevnosť, ktorej fortifikačný systém sa zachoval do dnešných čias. Foto: archív SNM-MČK
Podľa predlôh ktorého významného renesančného umelca bola realizovaná stavba renesančného obranného systému, kde hlavnú úlohu zohrávali tzv. bašty prechodného typu?
Prvým mimotalianskym autorom, ktorý sa zaoberal teóriou výstavby kamenného opevnenia a fortifikácií bol slávny Norimberčan Albrecht Dürer (1471-1528), ktorého predkovia pochádzali zo Sedmohradska, z obce Ajtós (dnes juhovýchodné Maďarsko). Vo svojom diele Etliche Unterricht zur Befestigungen der Städte, Schlösser und Flecken, vydanom v roku 1527, navrhoval tri základné typy bášt, ktoré sú v podstate spojením talianskej praxe s nemeckou tradíciou. Historicko-spoločenské prepojenie augsburských Fuggerovcov s A. Dürerom je známe. Vieme, že portrétoval niekoľkých členov ich rodiny. Boli to však len všeobecné teoretické plány, z ktorých vychádzal architekt a stavebný majster, Albrecht Dürer na Červenom Kameni nikdy nebol a zomrel skôr, než začala výstavba renesančnej pevnosti. Foto: Marta Bednáriková
Koľko podlaží tvorí každú zo štyroch, tzv. batériových bášt prechodného typu?
Každá bašta mala štyri podlažia, na ktorých bola rozmiestnená obrana. Smerom zhora nadol to boli podlažia pre delostrelectvo, druhé podlažie pre ľahké delá alebo hradobné pušky (hákovnice), tretie opäť pre delostrelectvo a posledné, štvrté podlažie, tzv. kazemat pre strelcov z ľahkých arkebúz. Foto: maľba Jozef Tihányi
Ako sa nazýva posledné štádium obrany bašty, ktoré zabezpečovalo obranu hradnej priekopy?
Kazemat predstavoval posledné štádium obrany, chránil priekopu, a ak bol prekonaný, obrancom už nezostali žiadne efektívne možnosti ako brániť pevnosť. Práve z toho vyplýva najväčší nedostatok a „Achilova päta“ takejto bašty. Strieľne sú rozmiestnené dookola, aby chránili baštu zo všetkých strán, no napriek tomu nedokážu pokryť celý priestor okolo bašty. V palebnom priestore bašty sa nachádza množstvo „mŕtvych“ bodov, ktorými sa dá dostať až pod baštu k jej päte. Obrancovia potom nemajú žiadnu možnosť účinnej obrany, ktorou by mohli útočníkov vypudiť spod bašty. Reakciou na túto skutočnosť boli tzv. barokové bastióny. V 17. storočí bol vypracovaný takýto projekt aj na opevnenie hradu Červený Kameň, ale po podpise Vasvárskeho mieru (1664) s Osmanmi sa výstavba nerealizovala. Foto: maľba Jozef Tihányi
Táto zbraň síce bývala pripevnená na drevenej lafete alebo stojke, avšak nejedná sa o delo, ale o typ ťažkej pušky, ktorá sa používala na obranu hradieb. Slúžila aj na obranu hradu Červený Kameň – tieto zbrane boli rozmiestnené v druhom podlaží nárožných bášt. Ako sa nazývajú?
Hákovnica, nazývaná tiež tarasnica, bol jeden z prvých typov pušiek. Išlo o ťažšiu palnú zbraň, ktorá sa dostala v 15. storočí do výzbroje takmer všetkých európskych vojsk. Meno dostala podľa typického zakončenia. Na konci zbrane bol kovový hák, ktorým za zbraň pripevnila na lafete, čo pri výstrele tlmilo spätný chod zbrane. Nabíjala sa spredu olovenými guľkami, malými kameňmi a podobne. Na konci zbrane je panvička, na ktorú sa nasypal pušný prach, ktorý odpaľoval nálož vo vnútri hlavne. Foto: archív SNM-MČK
Čo sa udialo v roku 1537, ktorý nám pripomína pamätná tabuľa umiestnená na jednej z bášt?
Do múru východnej bašty je vsadená pamätná tabuľa s rokom 1537. Je to kópia originálu osadeného počas výstavby východnej bašty, ktorá bola stavaná ako prvá v poradí. Výstavba každej bašty trvala približne dva roky, pričom sa pracovalo vždy iba na jednej a priebežne na múroch, ktoré ich spájali. Ochodze na múroch boli na úrovni terás bášt, aby stráže mohli plynulo prechádzať po troch stranách pevnosti. Na pamätnej tabuli vidíme erb rodu Fugger, teda rodu, ktorý uskutočnil túto významnú renesančnú prestavbu, vďaka ktorej je hrad dodnes stredoeurópskym unikátom. Ide o jeho najstarší variant – štiepený štít, v oboch poliach jedna heraldická ľalia. Foto: Marta Bednáriková
Koľko predhradí chránilo hrad Červený Kameň?
Hrad chránili 2 predhradia – vonkajšie a vnútorné, ktoré tiež patrili do obranného systému hradu – boli postavené smerom k najrizikovejšiemu prístupu k hradu a znemožňovali nepriateľovi postaviť si blízko samotného hradu delá. Vo vonkajšom predhradí boli záhrady, pretože Fugerrovci presadzovali zásadu sebestačnosti, boli teda hlavne úžitkové. Bola tu ľadovňa, sušiareň ovocia, ďalej hospodárske budovy, stajne, maštale pre hospodárske zvieratá. Múr, uzatváral vnútorné predhradie spevňovali štyri, ale možno až šesť baštičiek. Vnútorné predhradie uzatváral pôvodne padací most. Foto: archív SNM-MČK
V podzemí hradu Červený Kameň sa nachádza jedna z najhlbších studní na Slovensku. Aká je jej hĺbka?
Hradná studňa sa nachádza pod hradným nádvorím a vykopaná bola, samozrejme, ručne ešte v rámci fuggerovskej prestavby, alebo dokonca skôr. Funkčná bola už niekedy v 50-tych rokoch 16. storočia. Jej hĺbka je pod úrovňou 100 metrov (podľa merania zo 70-tych rokov 20. storočia 109 metrov). Foto: David Fiala
Početné prestavby hradu sa podzemia našťastie nedotkli. Okrem týchto stĺpov v hornom trakte pivníc. Aký bol ich účel?
Unikátnosť priestorov podzemia na hrade Červený Kameň okrem iného spočíva aj v ich autenticite. Početné prestavby sa podzemných priestorov dotkli len minimálne. Tou výnimkou sú tieto stĺpy v hornom vnútornom trakte hradných pivníc. Predpokladáme, že ich vymurovali v roku 1590, keď Mikuláš II. Pálffy začal s prestavbou hradu na honosné reprezentatívne sídlo roku. Vtedy nechal vybudovať vo vstupnej hale monumentálne schodisko vedúce na horné podlažie. Práve statika tohto schodiska si vyžadovala túto drobnú úpravu rozsiahleho hradného podzemia. Foto: Marta Bednáriková
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
