Najkrajším hradom v Malých Karpatoch, ležiacim len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy je jeden z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. Dejiny múzea na hrade Červený Kameň začínajú krátko po odchode posledného vlastníka do zahraničia. V roku 1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a od roku 1979 dodnes (s krátkou prestávkou) je Múzeum Červený Kameň súčasťou Slovenského národného múzea, dokumentujúce spôsob bývania a život šľachty. Poďte s nami na prechádzku týmto čarovným miestom a spoznajte jeho históriu kvízom…
Hrad Červený Kameň sa od svojho založenia v 13. storočí niekoľkokrát zmenil. Z ktorého obdobia pochádza toto vyobrazenie stredovekej podoby hradu?
Prvú podobu hradu z 13. storočia nepoznáme. Táto jeho podoba pochádza z konca 14. storočia. Prestavbu uskutočnili pravdepodobne Wolfurtovci, keďže v testamente Ulrika Wolfurta sa nachádza aj opis hradu, ktorý spĺňal požiadavky väčších a modernejších pevností. Hrad opisovaný v testamente sa skladal z dvoch častí: horného a dolného hradu. Horný hrad pozostával z hlavnej veže, ktorá vznikla z pôvodného donjonu, cisterny na vodu a poschodového podpivničeného paláca s kaplnkou sv. Kataríny. Dolný hrad mal dve obytné veže (14 - 15 m) spojené múrom a priestor na uskladnenie potravín.
Ktorá významná rodina, pochádzajúca z nemeckého Augsburgu, uskutočnila na hrade významnú renesančnú prestavbu, vďaka ktorej je hrad dodnes stredoeurópskym unikátom?
Fuggerovci pochádzali z nemeckého Augsburgu, kde bola aj ich obchodná a rodová základňa. V roku 1496 sa spojili s Thurzovcami a založili spoločný mediarsky podnik v Banskej Bystrici. V 15. a prvej polovici 16. storočia spoločnosť obchodovala s týmto artiklom. Hlavou rodiny bol v tom čase Anton Fugger, ktorý od svojho obchodného partnera Alexeja Thurzu odkúpil hrad a celé panstvo za 105 401 uhorských zlatých. Jeho vlastníkmi sa Fuggerovci stali v roku 1535 a vtedy začala aj prestavba stredovekého hradu na modernú renesančnú pevnosť, ktorej fortifikačný systém sa zachoval do dnešných čias.
Podľa predlôh ktorého významného renesančného umelca bola realizovaná stavba renesančného obranného systému, kde hlavnú úlohu zohrávali tzv. bašty prechodného typu?
Prvým mimotalianskym autorom, ktorý sa zaoberal teóriou výstavby kamenného opevnenia a fortifikácií bol slávny Norimberčan Albrecht Dürer (1471-1528), ktorého predkovia pochádzali zo Sedmohradska, z obce Ajtós (dnes juhovýchodné Maďarsko). Vo svojom diele Etliche Unterricht zur Befestigungen der Städte, Schlösser und Flecken, vydanom v roku 1527, navrhoval tri základné typy bášt, ktoré sú v podstate spojením talianskej praxe s nemeckou tradíciou. Historicko-spoločenské prepojenie augsburských Fuggerovcov s A. Dürerom je známe. Vieme, že portrétoval niekoľkých členov ich rodiny. Boli to však len všeobecné teoretické plány, z ktorých vychádzal architekt a stavebný majster, Albrecht Dürer na Červenom Kameni nikdy nebol a zomrel skôr, než začala výstavba renesančnej pevnosti.
Na fotografii vidíme portrét Márie Magdalény Fuggerovej, ktorá riadila chod a hospodárstvo červenokamenského panstva v čase manželovej neprítomnosti a rovnako po jeho smrti. Na tomto portréte je zobrazená v typickom vdovskom oblečení. Jej manžel bol prvý majiteľ hradu z rodu Pálffyovcov, významný bojovník proti Turkom. Ako sa volal?
Mikuláš II. Pálffy zomrel 23. 5. 1600 na Červenom Kameni. Mária Magdaléna, rod. Fuggerová mu porodila 9 detí, z ktorých 2 zomreli a v čase otcovej smrti neboli zvyšné deti plnoleté. Aj počas svojho života bol Mikuláš často mimo domova. Vojenské povinnosti, ktorých plnením jeho kariéra rýchlo rástla, ho odlučovali od domova. Mária tak počas života manžela, ale aj po jeho smrti, riadila chod a hospodárstvo panstva.
Čo nám pripomína rok 1590, ktorý môžete vidieť vyrytý na jednom zo stĺpov, ktoré podopierajú schodisko v dolnej hale hradu?
Cieľom prestavby, ktorú začal Mikuláš II. Pálffy spolu so svojou manželkou Máriou Magdalénou, rod. Fuggerovou, bolo prebudovať hrad na honosné reprezentačné sídlo rodu. Prestavbami, ktoré začali v roku 1590 vzniklo dnešné juhozápadné krídlo hradu a tiež priestory v juhovýchodnom krídle, kde predtým bola len ochodza. Široké schodisko, ktoré vedie na prvé poschodie hradného paláca, vzniklo tiež ich zásluhou. Presne pod ním, v pivniciach, boli postavené dva mohutné piliere, ktoré mali niesť váhu ťažkého schodiska. Bol to v podstate jediný väčší zásah Pálffyovcov do pôvodnej fuggerovskej stavby.
Ako nazývame miestnosť, ktorá slúžila panstvu ako „prírodná sála“ počas horúcich letných večerov, pričom pobyt v nej mohli spestriť aj divadelné predstavenia alebo zvuk vody, ktorá striekala z fontán v umelých jaskyniach?
Sala Terrena je otvorená architektonická stavba charakteristická pre barokové palácové a zámocké záhrady. Podobne ako na hrade Červený Kameň môže byť situovaná aj na prízemí, pričom pôvodne bola voľne prepojená s exteriérom. Na hrade ju nechal vybudovať Mikuláš IV. Pálffy v 17. storočí a radí sa k najkrajším ranobarokovým interiérom na hrade. V súčasnosti sa používa počas koncertov, avšak najmä pri príležitosti civilných sobášov.
Na hrade sa môžeme na mnohých miestach stretnúť s erbom rodu Pálffy, v ktorého štíte je jeleň vystupujúci z vozového kolesa. Tento erb však nevznikol romanticky, ako to vysvetľuje známa legenda, ale tak, že Pavol Pálffy si začiatkom 16. storočia vzal za manželku jednu dámu, od ktorej tento erb prevzal. Z akého rodu táto dáma pochádzala?
Neskôr sa oba erby modifikovali, aby sa rody mohli identifikovať a neprichádzalo k ich zámene. Erb Pálffyovcov – v modrom štíte jeleň vyskakujúci z vozového kolesa. Jeleň a koleso mali zlatú farbu, pod kolesom, v päte štítu, sa nachádza trojvršie zelenej farby. Erb Erdödyovcov mal jeleňa prirodzenej farby vystupujúceho zo zlatého polkolesa a bez trojvršia. Pozadie erbového štítu bolo červené.
Na prízemí hradu sa nachádza hradná lekáreň, ktorá sa nazývala Zlatý orol. Zaujímavosťou je kniha receptov z roku 1727, ktorá obsahuje 824 návodov na výrobu rôznych liečiv. Kedy bola činnosť tejto lekárne dokumentovaná poslednýkrát?
Lekáreň na hrade založil v druhej polovici 17. storočia Mikuláš IV. Pálffy. Vyrábali sa tu nielen lieky na rôzne neduhy, ale aj likéry, kozmetické prípravky alebo sladkosti. Zariadenie lekárne pochádza z roku 1752, niektoré nádoby však boli vyrobené už v 16. storočí. Mnohé z nádob vyrobili domáci majstri v sklárni v Doľanoch alebo v keramickej dielni v Košolnej. V zásuvkách sa uchovávali liečivé rastliny a v stojatých nádobách prášky, pilulky a sladkosti. Poslednýkrát bola činnosť lekárne dokumentovaná v 30-tych rokoch 19. Storočia, keď v okolí hradu zúrila epidémia cholery.
Ako sa nazýva remeselná technika, ktorá bola použitá pri výzdobe operadla tohto renesančného trónneho kresla?
Intarzia je technika zdobenia plôch drevených premetov, vykladanie drevom odlišnej farebnosti alebo textúry alebo inými kontrastnými materiálmi. Na rozdiel od inkrustácie pri intarzii sa dekor skladá na povrchu dreva a spravidla sa naň lepí. Najstaršie intarzie sú známe už z obdobia staroveku (3100-2930 p.n.l. v starovekom Egypte), veľmi obľúbenou a rozšírenou sa stáva však práve v období renesancie.
Všeobecne známy je fakt, že hrad Červený Kameň je stredoeurópsky unikát najmä vďaka jeho fortifikačnému systému a obrovským pivniciam, ktoré sú jedny z najväčších v Európe. Na fotke je spodné podlažie hradných pivníc, kde najlepšie vidno ich majestátne rozmery. Táto miestnosť je približne 8 metrov vysoká a približne rovnako široká. Veľmi zaujímavý je tretí údaj – skúste určiť ich dĺžku.
Dĺžka spodného podlažia pivníc je 78 m. V stenách oboch podlaží možno vidieť diery po trámoch, ktoré vytvárali ďalšie medzipodlažia na uskladnenie tovaru. Po celej dĺžke stropu sa zachovali aj kovové obruče, na ktorých boli upevnené kladkostroje. Čo sa skladovalo v týchto obrovských priestoroch? Vybudovať ich nechali Fuggerovci, ktorí v nich plánovali skladovať medenú rudu, s ktorou obchodovali. Nakoniec sa tieto plány z mnohých dôvodov neuskutočnili a novým majiteľom hradu sa stal Mikuláš II. Pálffy. Pálffyovci využívali pivnice najmä na uskladnenie potravín a vína.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
Kvíz vyhotovila: Marta Bednáriková/lektor SNM-Múzeum Červený Kameň
Autori fotiek: Marta Bednáriková a David Fiala
označujte svoje príspevky 
Diskusia k tomuto článku