Na Slovensku máme aj Archeologické múzeum. Vedeli ste o tom? A viete aj kde sa nachádza? Na to Vám dá odpovede tento kvíz. Riešte aj ďalšie kvízy. Dozviete sa v nich aj to, čo nájdete v expozíciách a výstavách Archeologického múzea.
V ktorom meste sídli Archeologické múzeum?
Na ktorej ulici môžeme nájsť Archeologické múzeum?
Archeologické múzeum sídli na Žižkovej ul. 12 v Bratislave. Vstup do múzea je spoločný s ďalšími múzeami na Žižkovej ul. č. 16. Tento názov ulica dostala v roku 1946. Pôvodne sa volala Cesta Márie Terézie a ešte predtým Podhradská ulica.
Ako sa volá kúria, v ktorej sídli Archeologické múzeum?
Kamperova kúria, ktorá vznikla na úpätí hradného kopca neďaleko Dunaja, bola postavená v 16. storočí na mieste starších stredovekých domov. Keďže táto stavba bola postavená mimo hradieb mesta, vybudovali ju ako pevnosť so strieľňami v atike (zachovali sa len na východnej strane) a hlbokou priekopou s padacím mostom.
V akej podhradskej obci (historickej štvrti) sa nachádzala kúria, v ktorej je dnes Archeologické múzeum?
Zuckermandel bol časťou bratislavského Podhradia medzi južným svahom hradného kopca a Dunajom, na západ od Vydrice a mesta, pozdĺž diaľkovej cesty smerujúcej z Bratislavy do Karlovej Vsi, Devína a ďalej na Viedeň. Pôvodne bolo najmä miestom, kde žilo hradné služobníctvo, remeselníci, lodníci a rybári. Pre obchodníkov bol miestom prechodu, čomu sa postupne prispôsobili tunajšie služby. Boli tu najmä hostince, ale aj pivovar. Zaujímavosťou je, že tu existovala aj tajomná „továreň na krv“, kde vraj taliansky lekár Lazaro Spalazzini koncom 18. storočia experimentoval s výrobou umelej krvi. Známa tu bola aj továreň na výrobu ľadu (čo bola dôležitá vec v časoch, kedy ľudia nemali chladničky). Najväčší rozmach dosiahol Zuckermandel v období vlády Márie Terézie, kedy sa stal bratislavský hrad sídlom uhorského miestodržiteľa. Prisťahovalo sa sem vtedy aj nové obyvateľstvo z Rakúska a nemeckých regiónov. Spolu s Vydricou bol Zuckermandel v rokoch 1848 až 1851 pripojený k mestu Bratislava ako súčasť IV. mestského okresu tzv. Theresienstadt. Bohatší obyvatelia sa postupne sťahovali preč a tunajšie domy sa prestavovali na nájomné byty pre chudobných.
Vylúštite aký chronostikon sa skrýva v nápise, pôvodne umiestnenom na vonkajšej fasáde pri vstupnej bráne do kúrie spolu s rodinným erbom Kamperovcov. Dnes sa táto tabuľa nachádza na fasáde na nádvorí múzea.
Prepis textu nápisu: LIBERA CvRIA SchARFENEK VOCATA FRANCISCI KHAMPERI. Vylúštenie chronostikonu: Z nápisu vypíšeme všetky latinské číslovky, nájdeme ich tam v tomto poradí – LICVICVCCICIMI – potom si ich zoradíme MCCCCCLVVIIIII a zrátame – dostaneme rok 1565. V nápise sa uvádza, že sa jednalo o slobodnú kúriu (libera curia), zvaná aj „ostré nárožie“ (Scharfenek vocata), František Kamper (Francisci Khamperi). Pre vysvetlenie treba dodať, že „Scharfeneck“ sa volal aj hrad, ktorý Kamperovci vlastnili už skôr pri mestečku Baden v Dolnom Rakúsku. Preto sa aj táto ich Bratislavská kúria volala rovnako. Kameň, do ktorého je nápis vytesaný, sa ťažil v okolí hradu Scharfeneck, na území mestečka Mannersdorf am Leithagebirge v Rakúsku. Chronostikon je dátum stavby Kamperovej kúrie.
Kto bol František Kamper, majiteľ kúrie v ktorej sa nachádza dnešné Archeologické múzeum?
František Kamper prišiel do Bratislavy okolo roku 1560. Bol to úradník Uhorskej kráľovskej komory, neskôr správca cisárskeho soľného úradu, od roku 1571 aj predstavený tridsiatkového úradu, ktorý bol umiestnený v neďalekej Vodnej veži. Či v podhradskej kúrii skutočne býval, alebo ju používal len ako chránené miesto na skladovanie a prekládku tovaru, alebo poštových zásielok nevieme. Jeho manželka Fiora (zosobášili sa 1574) bola rodinne spätá s významnými poštmajstrami (napr. jej otec Martin von Paar v roku 1522 ako dvorný poštmajster zakladal v Prešporku prvú poštovú stanicu v Uhorsku). Predpokladáme, že Kamperovci boli evanjelici, a že sa tu mohli odbavovať aj evanjelické služby božie, keďže podľa ďalšieho nápisu dodnes umiestneného na fasáde budovy sa môžeme dočítať, že v roku 1606 tu pôsobil evanjelický kazateľ Andreas Reuss. Na území podhradskej obce Zuckermandl vtedy ešte žiadny kostol, ani sakrálny objekt nestál. František Kamper zomrel okolo roku 1591.
Komu patrí erb nad vstupným portálom kúrie?
Po Kamperovcoch (posledným bezdetným majiteľom bol Alexander Kamper, ktorý zomrel 1743) sa po určitých ťahaniciach stala kúria vlastníctvom Petra Szapáryho a jeho syna Jána. Tí však pravdepodobne ponechali na fasáde pôvodný erb Kamperovcov. K výmene došlo až, keď dedičia predali v 1825 kúriu Karolovi Keglevichovi. Ten dal na priečelie svoj erb s korunou. Údajne sa odvtedy označoval názvom „Kronenhaus“. Je však možné, že koruna sa tu na fasáde nachádzala už skôr, pretože podľa záznamu z roku 1743 sa spomína dokonca pozlátená koruna v popise objektu „Szabarisches Frey Haus bey der Goldenen Cronn am Zuckermandl“.
Ako bolo v minulosti zaistené zabezpečovanie obyvateľov kúrie vodou (pred postavením vodovodu)?
Do zavedenia mestského vodovodu bolo zásobovanie Zuckermandla vodou riešené formou verejných a súkromných studní, ktoré bývali na nádvoriach, ale niekedy aj v suterénoch domov. V roku 1572 sa spomína, že Podhradie bolo zabezpečované pitnou vodou aj z nádrže. Na nádvorí Archeologického múzea však nájdete studňu, ktorá bola zásobárňou vody pre obyvateľov kúrie zrejme už od 16. storočia. Kanalizácia sa tu prvý raz spomína v roku 1806, ale pravdepodobne vznikala už koncom 18. storočia. Murovaná bola z kameňa a tehál.
Od kedy sídli v predstavovanej kúrii Archeologické múzeum?
V povojnovom období sa vzhľad bratislavského Podhradia výrazne zmenil. V roku 1940 bol prerazený električkový tunel pod hradom, kade dnes chodí električka. V tejto časti bola zástavba zničená už počas druhej svetovej vojny. Pôvodní židovskí obyvatelia zahynuli v koncentračných táboroch a nemecké obyvateľstvo bolo vysídlené. S postupnou asanáciou štvrte sa začalo 1947. Po komplexnej demolácii Vydrice a Zuckermandla (najmä kvôli výstavbe Mosta SNP) v druhej polovici 20. storočia tu zostalo len 8 zachovaných objektov. Niektoré z nich boli v 80-tych rokoch prestavané pre potreby Slovenského národného múzea. Archeologické múzeum tu sídli od roku 1991.
Ktoré ďalšie múzeá si môžete spoločne s Archeologickým múzeom pozrieť na jednej adrese?
Múzeá majú spoločný vchod na Žižkovej ul. č. 16 a po zaplatení jedného vstupného si tak môžete pozrieť až 4 múzeá. Tešíme sa na Vás!
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
