Výstava Poklady z Malých Karpát – Nálezy z vrchov a nížin, nájdete v SNM – Archeologickom múzeu v Bratislave na Žižkovej ulici č. 12 (vstup do múzea na č. 16) od 2. 9. 2020 do 30. 6. 2021. Tento kvíz Vám predstaví, ako vyzerali poklady v jednotlivých obdobiach. Príďte sa na ňu aj sami pozrieť! Tešíme sa na Vás!
Archeológovia používajú namiesto výrazu poklad radšej iný pojem. Viete aký?
Výraz depot, alebo tiež hromadný nález používajú archeológovia radšej, pretože je menej zavádzajúci. Keď vyslovíme slovo „poklad“, predstavíme si skôr veľa peňazí, šperkov, drahých kameňov. V minulosti však mali veľkú hodnotu aj predmety z medi, bronzu, železa, či dokonca keramiky.
Čo zistili archeológovia, aké dôvody boli na ukrytie predstavených pokladov?
Väčšinou nevieme s istotou povedať, prečo ľudia v minulosti uložili svoj majetok do zeme, alebo na miesto, kde bol objavený. Podľa archeológov mohlo ísť napríklad o tieto dôvody - ochranu majetku v čase nebezpečenstva, obete bohom, sklady remeselníkov, alebo rituálne praktiky. V niektorých prípadoch sa mohlo jednať aj o stratu.
Aké najstaršie poklady prezentuje výstava?
Najstaršie nálezy pokladov máme z neskorej doby kamennej (4300 – 2300 pred n. l. nazývanej aj eneolit, čiže doba medená). Začalo sa vtedy s vyhľadávaním, ťažbou a spracovávaním medenej rudy. Vyrobené medené predmety, hoci sa mohlo jednať aj len o pracovné nástroje či zbrane boli veľmi cenené. Zvyčajne nevieme kto a prečo uložil tieto predmety do zeme a nevyzdvihol ich. Na výstave si môžete pozrieť dva poklady z tejto doby. Poklad z Malých Levár bol nájdený neďaleko vodného toku, ako výrazného prírodného živlu; poklad v jaskyni Dzeravá skala zase v temnej šachte, ktorá mohla smerovať k božským silám. Či boli tieto miesta zámerne vybraté pre spojenie s bohmi nevieme, ale je to jedno z možných vysvetlení, ktoré sa nám naskytá, keďže v okolí nemáme stopy osídlenia z tejto doby a jednalo sa o z prírodného hľadiska zaujímavé miesta. Zvyk zámerného ukladania depotov sa výrazne rozšíril až v dobe bronzovej.
V staršej dobe bronzovej sa objavujú depoty obsahujúce medené, ale už aj bronzové predmety. V unětickej kultúre boli napríklad časté hromadné nálezy takzvaných hrivien (na fotografii pod číslom 1 a 2). Viete čo to mohlo byť?
Predpokladáme, že hrivny sa využívali ako polotovar kovovej suroviny a zrejme teda aj ako formu platidla (ešte pred objavením mincí). Uvažuje sa, že ich tvar mohol mať symbolický význam. Produkovali sa v metalurgických centrách v Alpách a dovážali sa na veľkú vzdialenosť. Rovnako tvarované boli aj nákrčníky (pevná ozdoba krku). Či sa jedná o surovinovú hrivnu, alebo nákrčník je v našom prostredí často ťažké rozhodnúť. Robíme tak väčšinou na základe spracovania, kvality odliatia, ale aj vyhladenia, ako aj zloženia materiálu. Hrubo odliate, medené označujeme ako hrivny, kvalitne vyhladené, bronzové, s kruhovým prierezom označujeme skôr ako nákrčníky. V Čechách, na Morave a v Rakúsku nás depoty surovinových hrivien udivujú počtom kusov a veľkou hmotnosťou. Na Slovensku ich býva oveľa menej a sú výrazne váhovo ľahšie.
V centre výstavnej miestnosti je aj jeden mimoriadny predmet zo staršej doby bronzovej označovaný ako jednozložkový depot exkluzívneho predmetu. Ako ho archeológovia nazývajú?
Jedná sa o tenkú bronzovú zdobenú platničku, ktorá mohla byť pripevnená k nejakej podložke nitmi. Z celej Európy poznáme len 19 podobných predmetov. Ten, ktorý môžete vidieť na výstave pochádza z Gajár a je ich najjužnejším zástupcom. Nevieme načo sa používal, čo predstavoval, preto je jeho názov takýto popisný. Najčastejšie sa stretávame s predstavou, že sa nosil v oblasti hrudníka. Či však mal ozdobnú alebo aj praktickú funkciu sa nevie.
Pri vstupe do výstavy je veľká vstavaná vitrína plná keramických nádob stredodunajskej mohylovej kultúry zo Zohora, ktorej nositelia žili aj v priestore západného Slovenska v strednej dobe bronzovej. Viete uhádnuť aké je ich spojenie s druhou svetovou vojnou?
Hromadný nález keramiky zo Zohora bol objavený v roku 1938. Do múzea nálezca odovzdal 26 celých nádob, 3 neúplné nádoby a 16 veľkých fragmentov keramiky. Pri bombardovaní rafinérie Apollo zasiahlo dňa 16. 6. 1944 niekoľko bômb aj budovu Slovenského múzea na Vajanského nábreží č. 2 v Bratislave. Tento zničujúci nálet prežilo 24 vystavených nádob. (Mnohé archeologické pamiatky však toto šťastie nemali.) Pôvodne sa predpokladalo, že súbor objavených nádob bol sklad nejakého obchodníka, či remeselníka a bol to teda tovar určený na obchodnú výmenu. Analýzami obsahu, bolo však zistené, že pôvodne boli naplnené potravinami a nápojmi a preto sa predpokladá, že mohli mať skôr kultový význam – napríklad poľnohospodárska obeta bohom za dobrú úrodu, alebo výkon nejakého rituálu a podobne.
Aké depoty sú charakteristické pre mladšiu dobu bronzovú?
Vystavené na výstave sú štyri depoty z obdobia mladšej doby bronzovej. Nížinný zo Sládkovičova a tri nájdené v horských polohách – dve z rôznych častí Bukovej a jeden zo Svätého Jura. Zlomky sa zvyknú vysvetľovať ako poškodené už nefunkčné predmety určené na recykláciu. Archeológovia predpokladajú, že zrejme nešlo len o ekonomickú hodnotu. Zakopávanie zlomkov na odľahlých miestach hôr mohlo mať aj symbolický význam. Jedna z úvah je, že si ich majitelia mysleli, že predmety v zemi dorastú, alebo sa premenia na celé, ktoré budú môcť používať na druhom svete.
Viete pri ktorej obci sa nachádza jedno z najvýznamnejších nálezísk z mladšej doby železnej rozkladajúce sa na vrchu Pohanská v Malých Karpatoch?
Toto keltské hradisko patrí k najvýznamnejším v strednej Európe. Na vrchole kopca je dodnes zachovaná opevnená akropola a ďalšie opevnenia sú zachované aj v nižších polohách. Našlo sa tu množstvo zámerne ukrytých hromadných nálezov železných predmetov (najčastejšie poľnohospodárskeho a remeselníckeho náradia). Niektoré z týchto depotov, napr. s kováčskym náradím (na fotografii) alebo mečmi, mincami a podobne nájdete na našej výstave. Všimnite si okrem iného napríklad zaujímavý, ale tak trochu nenápadný predmet s okrúhlou tuľajkou a tŕňom v spodnej časti (na fotografii predmet pod číslom 4). Tŕň sa zabodol niekde do dreva a predmet sa tým pevne ukotvil. Do kruhového otvoru sa vložila vložka s negatívnym obrazom mince. Jednalo sa teda o spodnú časť mincového razidla.
Na čo mohol slúžiť vystavený reťazový predmet a ďalšie zlomky na fotografii?
Tieto súčasti konského postroja pochádzajú z doby rímskej a našli sa náhodne na horskom výbežku pri obci Borinka v Malých Karpatoch. Podľa honosného prevedenia, použitým zlatým a strieborným materiálom predpokladáme, že patril nejakému elitnému germánskemu jazdcovi, ktorý ho používal v období na prelome 2. a 3. storočia n. l. Hlavnou časťou bolo zubadlo - dve tyčky uprostred reťazí (tá v tvare písmena U sa vkladala priamo koňovi do papule, rovná tyč viedla popod papuľu), kruhy boli po stranách a upínali sa na ne remene z ohlávky, reťaze boli tiež nadpojené koženou uzdou, pomocou ktorej jazdec koňa ovládal. Ďalšie platničkové, zdobené súčasti patrili zrejme k ozdobám ohlávky. Prečo sa takáto honosná vec ocitla ukrytá v horách nevieme s istotou povedať.
Viete z ktorého obdobia je väčšina pokladov mincí na našej výstave?
V novoveku počas neistých čias tzv. tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) a stavovských povstaní (1604 – 1711) bolo na Slovensku ukrývaných asi najviac pokladov. Súviselo to jednak s vojenskými konfliktami, ako aj s prirodzenou potrebou človeka zabezpečiť sa na horšie časy a chrániť svoj majetok pred odcudzením. Na fotografií je vzácny poklad (resp. jeho časť) z Unína, ktorý obsahoval 106 mincí zo 16. a 17. storočia. Pozostával z veľkých strieborných mincí – toliarov, ale aj poltoliarov razených v rôznych častiach Európy. Uložený bol vo vystavovanej nádobe. Ak chcete vidieť ešte viac pokladov príďte k nám!
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
