Pripravili sme pre Vás kvíz, ktorý je drobnou prehliadkou toho, čo môžete vidieť v Archeologickom múzeu v Bratislave na Žižkovej ulici. Budeme sa tešiť, keď k nám zavítate a zistíte, že je tu toho ešte oveľa viac.
V prvej miestnosti archeologického múzea nájdete výstavu: "Nové prírastky v zbierkach Archeologického múzea", ktorá z času na čas prechádza obmenami. Čo tu môžete nájsť?
Archeológovia nášho múzea sa väčšinou zúčastňujú záchranných výskumov, ktoré sú nariadené pamiatkovým úradom z dôvodu realizácie nejakej stavby a výkopov v archeologicky zaujímavej lokalite. Na niektorých výskumoch pracujú naši pracovníci aj systematicky, z dôvodov riešenia odborných otázok. Výsledky ich práce za posledných pár rokov si pozrite v predstavovanej prvej miestnosti.
Na tejto výstave, v jednej z vitrín, môžete nájsť veľa prevažne modrých zlomkov (vidíte na fotografí). Viete čo to je?
V jednej z vitrín sú zlomky sklenených náramkov, prípadne nárameníc, ktorých znalosť výroby ku nám doniesli Kelti. Len výnimočne sa zachovajú v celistvejšom stave. Kelti sa s ňou zoznámili pravdepodobne v severotalianskom prostredí. Považujeme ich za prvých, ktorí začali s touto technikou. Išlo o roztavenie skla v tégliku a následné roztáčanie alebo posúvanie sklovitej masy na kovovej, prípadne keramickej kónickej tyči do potrebných rozmerov. Darilo sa im tak vyhotoviť náramky, náramenice, kruhy, perly a pod. bez šva, čiže badateľného spoju. Náramky sa potom zdobili pomocou rôznych náradí a nakoniec sa farbili. Samotnú farbu skla ovplyvňujú kysličníky kovov obsiahnutých v zložení. Najčastejšie sa u Keltov stretávame s modrou v rôznych odtieňoch od svetlomodrej až po kobaltovomodrú, čo spôsobuje prítomnosť kobaltu a medi v sklennej paste. V oveľa menšej miere boli kruhové šperky bezfarebné, zelené (prítomné je železo), prípadne občas fialové, hnedé či žlté (spôsobuje mangán). Výsledná farba závisí aj od jednotlivých výrobných postupov. Sklenené ozdoby nosili prevažne ženy a deti. Vystavené zlomky keltských náramkov sú zberové nálezy z vodných tokov v okolí Malých Karpát.
Ďalšou expozíciou, s ktorou sa stretnete v Archeologickom múzeu je: "Kabinetná zbierka evanjelického lýcea v Bratislave". Viete čím je jedinečná v rámci zbierok na Slovensku?
Najväčšou zbierkou egyptiák na Slovensku je práve jedna časť predmetnej Kabinetnej zbierky Evanjelického lýcea v Bratislave, zozbieraná Dr. (Friedrichom) Danielom Schimkom (1796 – 1867), ktorý bol evanjelickým teológom a zberateľom. Daniel Schimko lýceu daroval svoju kolekciu mincí a archeologických pamiatok. Označujeme ju ako kabinetnú, pretože to bola vlastne učiteľská zbierka a bola využívaná aj vo výuke. Egyptská časť zbierky predstavovala 447 exponátov.
Na obrázku je jeden z exponátov Kabinetnej zbierky evanjelického lýcea v Bratislave. Možno je vám jeho vzhľad povedomý a správne by ste ho označili pomenovaním skarabeus (čiže Valihnoj posvätný), poznáte ho zrejme v spojitosti s Egyptom. Tento typ veľkého skarabea na fotografií má však jeden špecifický prívlastok a účel. Viete ako sa volá?
Srdcové skaraby predstavujú špecifickú skupinu skarabov, ktoré sa od ostatných odlišujú najmä svojou veľkosťou a funkciou. Je to pomerne veľký pohrebný amulet (veľkosť detskej dlane), nesúci na svojej podstave text kapitoly 30B Knihy mŕtvych, ktorá má názov: „Kapitola, ktorá má zabrániť srdcu zosnulého vytvárať proti nemu odpor.“ Úlohou tohto typu skarabea, spravidla uloženého na hrudi múmie v polohe nad srdcom, bolo presvedčiť srdce zomrelého, aby proti nemu nesvedčilo pri Usirovom „Poslednom súde“, čiže vážení srdca. Pre Egypťanov to bol veľmi dôležitý rituál, od ktorého záviselo, či sa mohol mŕtvi dostať šťastne na druhý svet, alebo bol zatratený a zožratý strašnou požieračkou.
Na obrázku je ďalší z exponátov Kabinetnej zbierky evanjelického lýcea v Bratislave. Viete na čo mohol slúžiť?
Olejové lampy, ktoré nazývame aj kahance, boli najčastejším prostriedkom osvetlenia v dobe rímskej. Vyrábané boli predovšetkým z hliny. Cez stredový otvor sa napĺňal kanec olivovým, alebo iným rastlinným olejom a z otvoru blízko pri okraji vytŕčal knôt. Po nasiaknutí olejom a správnom vystrčení knôtu (len na veľkosť niekoľko milimetrov) sa samotný knôt neopotrebúval, lebo po zapálení a zahriatí sa olej vyparuje a tak horia olejové výpary tesne nad ním. Knôty sa zhotovovali z rastlinných vlákien, napr. z ľanu, konope, lyka. Na fotografií môžete vidieť zaujímavý typ kahanca z evanjelickej zbierky nazývaný egyptská žabia lampa. Tento typ kahancov pochádzal z Egypta a mal na sebe štylizovanú rytú výzdobu - motív žaby. Žaba bola významným egyptským symbolom vzkriesenia, čo neskôr prevzali aj kresťania. Predpokladá sa, že ich použitie bolo spojené s výnimočnými situáciami, napr. narodenie dieťaťa, pri ktorých boli zapaľované. Používali sa v celej Rímskej ríši v závere jej existencie.
Pivničnou expozíciou v Archeologickom múzeu je Laterarius – Dejiny tehliarstva na Slovensku. Viete s akými najstaršími exponátmi sa v nej môžete stretnúť?
Keďže výstava sa zameriava na dejiny stavebnej keramiky a tehliarstva, ktoré sa v našom prostredí začalo s príchodom Rimanov, sú najstaršími prezentovanými nálezmi súčasti rímskych stavieb. Na fotografii môžete vidieť aj čiastočnú rekonštrukciu rímskeho domu s podpodlažným vykurovaním, ktorú nájdete v tejto expozícii a obsahuje originálne diely z rímskej doby.
Na čo slúžila stavba, ktorej rekonštrukciu môžete vidieť na fotografii a je takisto súčasťou expozície: "Laterarius – Dejiny tehliarstva na Slovensku"? Po jej stranách vidíte galériu novovekých tehál s rozmanitými značkami.
Rekonštrukcia predstavuje stredovekú obdĺžnikovú tehliarsku pec z 15. storočia, s troma oblúkmi pod ktorými bolo kúrenisko. Medzerami prúdilo teplo z vykurovacieho priestoru priamo do pece, kde boli naukladané vysušené tehly (po vytvarovaní zreli aj niekoľko mesiacov). Pec mala prieduchy, ktoré sa v prípade potreby otvárali a zatvárali a na vrchu bola klenutá. Výpal mal dve fázy – prvou bolo dosušenie tehál, kedy sa pec rozhorúčila na 450 – 600ºC, čo trvalo niekoľko dní a nocí, počas ktorých vychádzal z pece mastný smradľavý, vlhký dym; druhou fázou bol samotný výpal, kedy sa pec rozkúrila na 800 – 900ºC, čo tiež trvalo niekoľko dní a nocí. Na záver sa prieduchy v peci uzavreli, utlmili oheň a tehly sa dopálili. Podľa polohy v peci mali tehly rôznu kvalitu a farbu.
Jediná expozícia na prvom poschodí Archeologického múzea nesie názov "Stĺp Marca Aurelia a Slovensko". Originál stĺpu stojí v Ríme na námestí Piazza Colonna. Archeologické múzeum vystavuje niekoľko odliatkov z neho, ktoré zobrazujú udalosti spojené s naším územím. Ako sa volá najznámejšia scéna tohto stĺpu prezentovaná na výstave, zobrazujúca nezvyčajnú udalosť, ktorá sa stala v rímskej dobe na území Slovenska?
Scéna zázračného dažďa - V hornej časti výjavu vidieť okrídlené božstvo s roztiahnutými rukami, z ktorých stekajú potoky vody. V dolnej časti sú zoradení rímski vojaci so štítmi. Na pravom okraji dolného pásu ležia mŕtvi Germáni spolu s koňmi a výzbrojou. Táto dramatická scéna zachytáva situáciu, opísanú aj v písomných prameňoch. Rimania mali byť kdesi v barbarskom vnútrozemí obkľúčení Germánmi, ktorí ich odrezali od zdrojov vody. Malo sa to odohrať niekde v povodí rieky Hron, teda na území Slovenska. Rimanom hrozila smrť smädom alebo zajatie. Nečakane sa však rozpútala prudká búrka, do pozícii Germánov udrel blesk a pozabíjal ich. Tento „zázrak“ neskôr rímski autori pripísali buď modleniu kresťanov prítomných medzi obkľúčenými legionármi, alebo žiadostiam rímskych kňazov a pôsobeniu rímskeho boha Jupitera.
Koho zobrazuje busta vystavená v expozícii na prvom poschodí Archeologického múzea?
Múzeum prezentuje jednu z mála existujúcich kópii hlavy cisára Marca Aurelia robenú z originálu jeho jazdeckej sochy, ktorá stojí v Ríme na Kapitolskom námestí (dnes je tam tiež kópia). Za vlády Marca Aurelia došlo k víťaznému ťaženiu rímskych vojsk v Markomanských vojnách. Stĺp bol postavený ako oslava cisára, ktorý tieto boje viedol a propagácia rímskeho úspechu. Strety Rimanov s Germánmi prebiehali aj na dnešnom území Slovenska. Pre našu krajinu je táto architektonická pamiatka dôležitá najmä tým, že zobrazuje udalosti, ktoré sa odohrali aj u nás a jedná sa tak o najstarší ikonografický doklad nášho vtedajšieho prostredia.
Expozíciou, ktorá sa nachádza v exteriéri Archeologického múzea, na jeho nádvorí, je "Lapidárium". Tušíte, čo by tam mohlo byť vystavené?
Nájdete tu dve rekonštrukcie archeologických nálezov – hrnčiarsku pec z doby laténskej a sklársku pec z obdobia Veľkej Moravy. Okrem toho niekoľko zlomkov rímskych oltárov a stél, kópiu nápisu na Trenčianskej skale a ďalšie zlomky najmä stredovekých architektúr. Na fotografii môžete vidieť mlecie kamene – žarnovy.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
