Vždy, keď sa prechádzame areálom Múzea slovenskej dediny v Martine, je to ako by sme cestovali v čase. Ako keby sme s každým krokom, s každým hlbokým nádychom vstupovali do iného sveta. Do sveta, kde je život jednoduchší, bližší k prírode a tradičným hodnotám. Tento kultúrny klenot Turca nám ponúka jedinečnú príležitosť nahliadnuť do minulosti a uchopiť, ako sme sa ako národ vyvíjali.
Múzeum slovenskej dediny je ako obrovská kniha plná príbehov našich predkov. Každý interiér a exteriér, každý predmet a artefakt sa vyníma ako kapitola tejto knihy, ktorá nás vždy navedie na cestu doby, keď sa naša krajina formovala.
Predstavte si, že sa prechádzate tichými chodníčkami obklopenými vysokými stromami a trávnatými pláňami. Pred sebou vidíte rôzne typy tradičných slovenských budov, od drevorezieb a malieb po slamené strechy. Tieto domy a stavby sú živými príkladmi architektúry 19. a 20. storočia, ktorá sa zachovala vo vynikajúcom stave. No tieto stavby nie sú len prázdnymi štruktúrami, sú plné života! Sú plné nábytku, oblečenia, nástrojov a iných artefaktov z toho času. Keď vstúpite do jedného z týchto domov, máte pocit, že ste sa ocitli v obývacej izbe, kuchyni alebo dielni z minulého storočia. Dokonale vystavované predmety nám poskytujú hmatateľný obraz toho, ako sme ako ľudia žili.
Ale Múzeum slovenskej dediny nie je len o stavbách a predmetoch. Je to tiež o ľuďoch. Ak sa vám zdá, že počujete zvončeky oviec na paši, štebot vtákov v korunách stromov a smiech detí hrávajúcich sa na dvore, uvedomujete si, že ste súčasťou niečoho veľkého – príbehu nášho národa. Je to miesto, kde sa môžeme vrátiť k našim koreňom a objaviť, čo nás robí takými, akí sme. Každý, kto má záujem o históriu, kultúru alebo jednoducho chce prežiť chvíľu v minulosti, by mal prísť a zažiť túto jedinečnú cestu časom. Príďte a vychutnajte si túto nádhernú prehliadku našej histórie, ktorá vás obohatí a inšpiruje.
Skanzen nájdete v juhovýchodnej oblasti Martina, v časti Jahodnícke háje. A na tejto mapke nájdete všetky expozície Slovenského národného múzea v Martine, ktoré sa oplatí navštíviť:
O múzeu
Múzeum slovenskej dediny (známe aj ako „Skanzen Martin“) je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Slovenské národné múzeum v Martine ho buduje od druhej polovice 60. rokov 20. storočia ako celoslovenskú expozíciu tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života na Slovensku v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.
V jeho expozičnom areáli je na ploche 15,5 ha nateraz sústredených takmer 150 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb z regiónov Orava, Turiec, Kysuce – Podjavorníky a Liptov. Sú obrazom rozmanitosti foriem tradičnej stavebnej kultúry a hospodársko-sociálneho rozvrstvenia obyvateľov severozápadnej časti Slovenska.
Časť objektov je interiérovo zariadená a prístupná návštevníkom. V regióne Orava patrí k najpozoruhodnejším zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. V centre areálu je situovaný turčiansky región, ktorého dominantu tvorí drevený rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792. K unikátnym stavbám patrí aj filagória zo Slovenského Pravna s cennými doskovými maľbami z roku 1792 a rekonštruovaný objekt vozárne z Moškovca.
Od roku 1991 sa v areáli Múzea slovenskej dediny konajú programové podujatia s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru. Termíny ich konania sú zverejnené na internetových stránkach múzea www.skanzenmartin.sk.
K službám poskytovaným návštevníkom Múzea slovenskej dediny patrí aj ponuka širokého sortimentu ľudovoumeleckých výrobkov a možnosť občerstvenia v zrubovej krčme z Oravskej Polhory z roku 1811.
Expozície
Región Turiec
Región Turiec leží v strednej až severozápadnej časti Slovenska. Územie má charakter kotliny, obklopenej horami s málo členitým povrchom a pomerne vlhkou klímou. Záznamy o takmer všetkých obciach pochádzajú už z obdobia 13. a 14. storočia. Od druhej tretiny 14. storočia bol Turiec samostatnou župou, v ktorej pri obchodných cestách vznikli viaceré mestečká. V polovici 14. storočia boli na okraji oblasti založené najstaršie osady nemeckých kolonistov.
Hlavným zdrojom obživy obyvateľov bolo v minulosti poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka. Výmera pôdy jednotlivých vlastníkov bola malá, čo ovplyvnilo vznik mnohých neroľníckych zamestnaní a doplnkových zdrojov obživy: ťažba a doprava dreva, olejkárstvo, šafraníctvo, farbiarstvo, kováčstvo, súkenníctvo, klobučníctvo, garbiarstvo, kožušníctvo a hrnčiarstvo. Strediskami remesiel a obchodu boli predovšetkým mestečká Turčiansky Sv. Martin, Sučany, Turany, Slovenské Pravno, Mošovce a Kláštor pod Znievom.
Z hľadiska tradičnej ľudovej architektúry patril Turiec k oblastiam s prevahou zrubových stavieb. Rekonštrukcie objektov v dôsledku početných a opakovaných požiarov a povodní a nová výstavba od konca 18. storočia spôsobili používanie a v konečnom dôsledku prevahu iných stavebných materiálov – kameňa, hliny, surovej a pálenej tehly. K rozšíreniu murovaných stavieb na väčšine územia prispeli aj protipožiarne opatrenia z konca 18. storočia. V menších podhorských obciach západného a severného Turca sa však drevo uplatňovalo ako stavebný materiál ešte aj v druhej polovici 19. storočia. V ľudovej architektúre sa odrážala aj sociálna štruktúra obyvateľstva, ktorú v hojnom počte tvorili zemania, drobní vlastníci pôdy, sluhovia a nádenníci.
Z konfesionálneho hľadiska je v regióne pomerne rovnomerne zastúpené obyvateľstvo evanjelického augsburského a rímskokatolíckeho vierovyznania. Napriek prevažnému zastúpeniu obyvateľstva slovenskej národnosti sa ešte začiatkom 20. storočia hlásilo 20% z celkového počtu obyvateľov k nemeckej národnosti.
Turiec patril v 19. storočí k tým regiónom Slovenska, ktoré výrazne určovali smer slovenských národných dejín. V Turčianskom Sv. Martine bol v r. 1861 prijatý prvý národný program – Memorandum slovenského národa, pôsobili tu poprední predstavitelia slovenskej vzdelanosti, kultúry, umenia a vedy.
Výstavba objektov regiónu Turiec sa realizovala v rokoch 1974 – 1990, pričom v zmysle pôvodného zámeru a výberu expozičných objektov región ešte nie je stavebne ukončený. Umiestnené objekty z regiónu Turiec:
- Usadlosť z Moškovca
- Vozáreň z Moškovca
- Cintorín
- Kostol z Rudna
- Usadlosť z Nolčova
- Filagória zo Slovenského Pravna
- Požiarna zbrojnica z Laskára
- Klobučnícka dielňa z Veľkého Čepčína
- Súkennícka dielňa z Veľkého Čepčína
- Zemianska kúria z Blažoviec
- Usadlosť z Horného Turčeka
Región Orava
Kultúrno-geografický celok Orava sa nachádza na severnom okraji stredného Slovenska. Na severe susedí s Poľskom. V minulosti patrilo toto územie pod správu Oravského hradu. Vplyvom historicko-sociálneho vývoja boli z neho vyčlenené niektoré časti, ktoré sa stali majetkom šľachtických rodín.
Osídlenie Oravy je výsledkom viacerých vnútorných i vonkajších kolonizačných vĺn. Stredoveké osídlenie bolo sústredené najmä pozdĺž rieky Oravy. Najväčší počet sídiel vznikol v 15. – 17. storočí počas valaskej kolonizácie.
Hlavným zdrojom obživy bolo roľníctvo a dobytkárstvo – chov oviec a rožného dobytka. Rozšírenými doplnkovými zamestnaniami boli plátenníctvo, farbiarstvo, výroba súkna, hrnčiarstvo, pltníctvo, šindliarstvo, drevospracujúce remeslá a obchod s plátnom, drevom, syrom, maslom a bryndzou. Mnohí sociálne slabší obyvatelia odchádzali ako sezónni robotníci do iných častí bývalej monarchie. Pomerne veľké percento Oravcov sa vysťahovalo za prácou do cudziny.
Koncom 19. storočia sa na Orave rozvíjal drevársky a potravinársky priemysel.
Najvýznamnejšími trhovými centrami boli mestečká Veličná (do roku 1683 aj sídlo Oravskej župy), Tvrdošín, Trstená, Námestovo, Dolný Kubín.
V tradičnej stavebnej kultúre sa uplatňoval najdostupnejší materiál – drevo. Ešte koncom 19. storočia z neho bolo postavených 80 % domov. V menšej miere sa používal kameň, surová a pálená tehla.
Orava bola jednou z oblastí, kde sa v priebehu vývoja menil pomer katolíkov a evanjelikov. Obyvateľstvo evanjelického augsburského vierovyznania malo prevahu v období druhej polovice 16. a prvej polovice 17. storočia. Začiatkom 20. storočia tvorilo necelých 8 % z celkového počtu obyvateľstva.
Expozícia regiónu Orava bola v Múzeu slovenskej dediny postavená v dvoch etapách: v rokoch 1968 – 1972 a 1980 – 1984. Umiestnené objekty z regiónu Orava:
- Sypárne z Vyšného Kubína, Párnice a Oravskej Poruby
- Usadlosť zemana z Vyšného Kubína
- Usadlosť z Jasenovej
- Usadlosť z Veličnej
- Usadlosť z Novote
- Usadlosť zo Zázrivej
- Olejáreň
- Usadlosti z Hruštína
- Kováčska vyhňa zo Suchej Hory
Svoje zastúpenie tu majú aj región Liptov či Kysuce-Podjavorníky. Nájdete tu napr. elementárnu školu z Petrovíc – stavbu z r. 1870, ktorá slúžila svojmu účelu až do r. 1939. Do r. 1870 sa petrovické deti učili v súkromných domoch. Učil ich miestny farár, neskôr gramotní kostolní organisti. Zamestnávala ich obec po dohode s cirkvou. Mzda učiteľov do 80. rokov 19. storočia bola prevažne naturálna vo forme tzv. zosypu – jednotne ustanovených naturálnych dávok od každej domácnosti.
Až v 90. rokoch bola naturálna mzda nahradená peňažnou. Zákon z r. 1868 nariaďoval šesťročnú školskú dochádzku detí od 6 do 12 rokov. Návšteva školy sa však obmedzovala zväčša iba na zimné mesiace, pretože deti museli pomáhať pri prácach v hospodárstve. Vyučovali sa tieto predmety: vierouka a mravouka, písanie, čítanie, rátanie z hlavy, gramatika, cvičenie reči a umu, dejepis, zemepis, prírodopis a prírodospyt, náuka o občianskych právach, spev a telocvik, praktické práce v poľnohospodárstve.
V areáli nájdete ďalšie desiatky zaujímavých objektov, preto neváhajte a pri pokladni si určite zoberte aj mapu 🙂 A hlavne pripravte sa na celodenný výlet, zoberte si so sebou deku, nájdite si lúku a užívajte si pokojné poobede v srdci našej histórie a tradícií.
Zdroj foto: #praveslovenske
Zdroj textu: Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum slovenskej dediny, Jahodnícke háje, Martin
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Turiec, ktorá sa venuje záchrane, ochrane a zveľaďovaniu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva regiónu Turiec v Žilinskom kraji. Financované s podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
označujte svoje príspevky 
