Prihlásiť sa

SNM – Múzeum Betliar spravuje bývalé sídla rodiny Andrássyovcov, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí. Celý zbierkový fond múzea tvorí pozostalosť po rodine Andrássy. Pod správu múzea patrí kaštieľ Betliar, hrad Krásna Hôrka a Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Kaštieľ Betliar je skutočne luxusné sídlo, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa (zo 17. alebo začiatku 18. storočia) vznikla v rokoch 1881-86 za grófa Emanuela I. Andrássyho (1821-1891) rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Hrad Krásna Hôrka, pôvodne stredoveké opevnenie, ktoré je momentálne v rekonštrukcii po ničivom požiari, ktorý ho zasiahol v roku 2012. Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí je unikátna pamiatka na bývalom panstve Andrássyovcov, postavená v rokoch 1903 – 1904. Je výsledkom práce predstaviteľov mníchovského Jugendstilu a využíva prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia. Je tu pochovaný gróf Dionýz Andrássy so svojou manželkou Františkou.

Kaštieľ Betliar so stálou expozíciou Múzeum Andrássyovcov v priestoroch bývalých apartmánoch grófskej rodiny

Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojim pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ho osud ostatných našich šľachtických rezidencií – jeho zariadenie nerozkradli, nebol prestavaný a prakticky od znárodnenia slúži účelom múzea. Takže všetko, čo tu budete vidieť, patrilo členom rodu Andrássy, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí.

Betliar bol skutočne luxusným sídlom, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa (zo 17. alebo začiatku storočia) vznikla v rokoch 1881-86 za grófa Emanuel I. Andrássyho (1821-1891), obývajúceho v tom čase kaštieľ v Parchovanoch na Zemplíne, rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Kaštieľ je súčasťou komplexu budov, ktoré zabezpečovali pohodlie jeho obyvateľov: tu, kde je náš bufet a pokladňa, boli kuchyňa a byty služobníctva, východne od kaštieľa stál ateliér a byt mladšieho grófa a na opačnej strane boli koniarne a hospodársky dvor. Emanuelov syn, gróf Gejza I. (1856-1938) nechal kaštieľ začiatkom 20. storočia (asi 1905) zmodernizovať, čím vznikla skutočne luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, krásnou knižnicou a početnými pohodlnými apartmánmi, kde okrem jeho rodiny bývala aj spoločenská elita, zúčastňujúca sa na chýrnych betliarskych poľovačkách. Poľovačky na medvede, vysokú zver, vlky či diviaky sa usporadúvali v betliarskych revíroch a v okolitých lesoch, ktoré obklopujú náš rozsiahly anglický park.

Expozície: Grófske apartmány (1. a 2. poschodie kaštieľa)
Expozícia egyptológie (prízemie)

Starý Egypt oddávna fascinoval nielen vedcov a bádateľov, ale aj zberateľov a cestovateľov, ktorí často putovali za unikátnymi artefaktmi aj celé mesiace. Cestovateľská vášeň sa u Andrássyovcov spájala s tou zberateľskou, vďaka čomu sa Betliar ako jeden z mála šľachtických sídel v strednej Európe môže popýšiť unikátnou kolekciou egyptologických cenností. K ťažiskovým zbierkam patrí múmia kňaza boha Amona z pohrebiska v Gíze, datovaná do 12.-11. stor. pred Kr. a múmia dieťaťa z bližšie neurčeného egyptského náleziska z obdobia 5.-4. stor. pred Kr. Dopĺňajú ich hrobové nálezy vo forme drobných plastík – amuletov a ich fragmentov, ktoré zastupujú rôzne obdobia, počnúc 7. stor. pred Kr. po 1. stor po Kr.

Obnovená expozícia v duchu najmodernejších výstavníckych trendov prezentuje tri okruhy tém: Andrássyovci ako zberatelia a cestovatelia, Staroveký Egypt a „Egypt revival“ – znovuobjavenie egyptského umenia. Všetky predmety pochádzajú z pozostalosti Andrássyovcov a vždy boli súčasťou zbierkového fondu kaštieľa v Betliari.

Expozícia exotických trofejí (prízemie)

Poľovanie patrilo v minulosti k obľúbeným voľnočasovým aktivitám aristokracie. Tento šport-koníček v kombinácii s fascináciou exotickými krajinami mali za následok početné cesty šľachty na Ďaleký a Blízky východ i do južnejších krajín Afriky. V roku 1849 podnikol dobrodružnú cestu do Indie gróf Emanuel I. Andrássy (1821-1891), ktorého považujeme za zakladateľa betliarskej zbierky trofejí a rarít. V jeho šľapajách pokračoval aj jeho syn Gejza I. Andrássy (1856-1938), ktorý sa preslávil ako poľovník a nadšenec pre všetko, čo bolo nebezpečné a napínavé. Expozícia preparátov z Afriky a Ázie je inštalovaná v priestoroch zimnej záhrady kaštieľa tak, aby v návštevníkoch evokovala atmosféru doby, kedy kaštieľ navštevovali významné osobnosti európskych dejín.

Prírodný park kaštieľa Betliar

Jeden z najkrajších a najzachovanejších historických parkov na Slovensku je zapísaný do Zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta.

Za zakladateľa rozsiahleho anglického parku považujeme grófa Leopolda Andrássyho (1767-1824), osvieteného aristokrata, slobodomurára a významného zberateľa. Založil ho koncom 18. storočia a jeho rozloha presahuje 80 ha. Podľa zoznamu organizácie Patrí medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta. Pred kaštieľom sa nachádza fontána so sochou Psyché od francúzskeho sochára Ferdinanda Barbedienne (1810-1892), ktorá bola zreštaurovaná s podporou Poštovej banky. V parku je mnoho zaujímavých zákutí a stavieb: na konci hlavnej prechádzkovej trasy parku pri rybníku je zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Okrem týchto druhov mal rozsiahly andrássyovský revír aj zvernicu pre jeleniu, danieliu a mufloniu zver. Založil ju v roku 1885 gróf Emanuel Andrássy a jej základ tvorilo asi 16 jedincov jeleníc a 5 jeleňov privezených zo Zemplína. V rozširovaní zvernice pokračoval Emanuelov syn gróf Gejza Andrássy, ktorý ju doplnil o danieliu a muflóniu zver z Moravy. Dnes pri zverinci prebiehajú vystúpenia sokoliarov s dravcami.

Pri prechádzke ďalej natrafíte na slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesovu studňu, kde počas piknikov v horúcich letných mesiacoch Andrássyovci chladili nápoje. Pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia, ktorú Andrássyovci využívali najprv ako knižnicu a neskôr ako archív. Dnes máte možnosť na tomto mieste vidieť inštaláciu súčasného umelca Jaroslava Vargu, ktorá vznikla v rámci novej aktivity nášho múzea s názvom Múzeum Contemporary.

História Múzea Betliar

Počiatky muzeálneho využitia niektorého z priestorov SNM – Múzea Betliar, konkrétne hradu Krásna Hôrka, spadajú do druhej polovice 19. storočia. Po roku 1857 gróf Juraj Andrássy zriadil z pôvodného zariadenia hradu, zo zachovaných zbraní a výzbroje v niekoľkých miestnostiach rodové múzeum. Zbierky inštalované podľa vtedajších muzeologických predstáv a zvyklostí boli záujemcom sprístupnené v roku 1867. Podľa záznamu v prvej pamätnej knihe z 19. augusta 1867 navštívili múzeum uhorskí lekári a prírodovedci, účastníci celouhorského kongresu v Košiciach. Po roku 1904 došlo k rozšíreniu hradnej časti múzea. V niekoľkých miestnostiach zriadil gróf Dionýz Andrássy na počesť svojej manželky Františky Hablawetzovej Františkino múzeum, kde sú inštalované jej osobné predmety.

Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Vývoj po druhej svetovej vojne bol ovplyvnený Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 a kaštieľ aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika. Skonfiškovaný majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko. Múzeum v Betliari bolo zriadené rozhodnutím Povereníctva osvety a informácií z roku 1952 ako špecializované múzeum a štatutárne sa zaradilo do siete slovenských múzeí. Po tomto roku vznikla Koncepcia muzeálneho využitia hradu Krásna Hôrka s cieľom zmeny expozície a jej rozšírením do zničených a zatiaľ nesprístupnených častí hradu. Neoceniteľnú zásluhu na konštituovaní fondu múzea má historička umenia doc. PhDr. Alžbeta Güntherová-Mayerová, ktorá pôsobila v Betliari v rokoch 1952 – 1955. Bola poverená správou a katalogizáciou zbierok hradu a kaštieľa. Za toto krátke obdobie vznikli inventárne súpisy zbierok bývalých majiteľov. Na jej počesť bola pred vstupom do kaštieľa osadená pamätná tabuľa. Po čiastočnej reinštalácii doc. Güntherovou bol kaštieľ ako pamiatkový objekt v roku 1953 sprístupnený širokej verejnosti.

Od roku 1953 bolo múzeum v zmysle Vyhlášky č. 99/50 Zb. vyhlásené za Štátny kultúrny majetok ako organizácia pre ochranu významných historických a umeleckých diel. Štatút vydal múzeu Betliar v roku 1960 jeho nový zriaďovateľ, Okresný národný výbor v Rožňave, odbor kultúry. Táto organizácia okrem ochrany pamiatkových objektov a mobiliáru plnila i funkciu muzeálnu so špecializáciou jednotlivých objektov. V zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach vyhlásilo Predsedníctvo SNR svojím uznesením č. 24 zo dňa 27. februára 1961 hrad Krásnu Hôrku za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1962 sa stretla komisia, ktorá rozhodovala o ďalšom charaktere a poslaní objektu kaštieľa. V rokoch 1975 – 1977 prebiehal stavebno-archeologický a podrobný architektonicko-historický výskum kaštieľa a všetkých objektov areálu vrátane stavieb v prírodnom parku. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986.

V zmysle úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Jednotnej sieti múzeí, galérií a špecializovaných expozícií zo dňa 1. januára 1983 bolo meno organizácie zmenené na Múzeum Betliar. Uznesením vlády SR č. 54 z 15. marca 1985 bol celý areál kaštieľa aj s prírodným parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Komplexná obnova pokračovala v rokoch 1989 – 1994. Pri príležitosti medzinárodného dňa múzeí 21. mája 1994 bola slávnostne sprístupnená expozícia kaštieľa s názvom Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí.

Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea, najväčšej múzejnej inštitúcie a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšej kultúrnej ustanovizne v SR. Vysunutými expozíciami SNM-Múzea Betliar sú expozície na hrade Krásna Hôrka a v Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.

Vstupy do kaštieľa sa uskutočňujú denne okrem pondelka v čase od 10.00 do 16.30 h
Prehliadka trá 60 minút. Prehliada sa uskutočňuje so sprievodcom s hovoreným lektorským textom.
Vstup do kaštieľa je povolený pre skupiny s maximálnym počtom 25 osôb.

Historický park Kaštieľa Betliar
1. máj – 31. október: 7.00 – 21.00 h
1. november – 30. apríl: 7.00 – 18.00 h

Poskytované služby

Lokalita

Pridať hodnotenie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Personál
Cena
Lokalita
Kvalita

CLOSE
CLOSE