Príbeh o výstavbe neobyčajného diela v Telgárte je fascinujúcim ukážkovým príkladom ľudskej múdrosti, dôvtipu, šikovnosti a tvrdej práce. Toto dielo, ktoré vzniklo pod rukami skúsených technických inžinierov, vzbudzuje obdiv až do dnešných dní. Predstavuje jeden z architektonických skvostov, ktorý sa stal súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a je zdrojom pýchy pre celý národ.
Každý, kto prechádza tunelom, má pocit, ako keby sa prenášal do iného sveta. Tma v tuneli je taká hlboká, že môže mraziť každého cestujúceho, či už sedí v modernom alebo historickom vlaku. A práve toto dobrodružstvo je jedným z prvkov, ktoré pritiahnu veľké množstvo návštevníkov a vlakových fanúšikov.
Spojenie dômyselnosti a čarovnej prírody troch národných parkov vytvára dokonalý magnet pre návštevníkov. Tento jedinečný scenár, ktorý sa rozvíja v okolí železničnej trate, je tak pútavý, že každý, kto ho zažije, sa stáva súčasťou tohto nezabudnuteľného dobrodružstva.
Tento príbeh sa začal písať v roku 1920. Vtedy sa podľa návrhu ministerstva železníc uzákonil program výstavby železníc v Československu. Na základe tohto zákona sa mala postaviť aj jednokoľajová hlavná trať na trase Červená Skala – Margecany. Oficiálny začiatok stavby sa datuje na 31. mája 1931, keď minister železníc Rudolf Mlčoch osobne započal slávnostným výkopom stavbu pri Telgártskom tuneli alebo i tuneli Kornela Stodolu.
Vznikol tak 2,3 kilometrový úsek železnice, ktorý bol vďaka svojej dômyselnosti schopný prekonať 31 metrové prevýšenie do sedla Besník. Vzdialenosť medzi koncami slučky je iba 83 metrov. Pred začatím výstavby boli postavené baraky pre ubytovanie pracovníkov a kancelárie. Všetok život v okolí sa sústredil na túto stavbu, ktorá bola prioritou. Práca sa dokonca zastavila v niektorých fabrikách, na pílach a v lesoch. Celkovo na stavbe pracovalo okolo 7000 robotníkov. Pracovné podmienky neboli ideálne, čo spôsobilo počas hospodárskej krízy niekoľko štrajkov.
Jeden z najzaujímavejších prvkov tejto slučky je 1,2 km dlhý tunel, ktorý nesie meno po slovenskom politikovi Kornelovi Stodolovi. Bol to on, kto sa zasadil o zlepšenie podmienok pre robotníkov, ktorí na trati pracovali. Žula na stavbu tunela bola získaná z dočasného lomu pod vrchom Tresníka. Tunel je v úseku dlhom 83 metrov priamy, no väčšinou ide v oblúku s polomerom 400 metrov a stúpaním 12,5‰. Pri stavbe tunela sa museli robotníci vysporiadať s mnohými nástrahami, ako sú tečúce piesky a obrovské prúdy podzemnej vody.
V roku 1997 sa tunel musel rekonštruovať kvôli neuspokojivému technickému stavu. Počas rekonštrukcie bola na vchod tunela osadená soška svätej Barbory, patrónky baníkov, ako symbol šťastia.
K Telgártskej slučke sa dostanete od parkoviska pri Depo Cafe Telgárt. Odtiaľto prejdete zeleným turistickým značením popri ceste k zastávke Telgárt penzión, v jeho blízkosti je tunel a pár metrov ďalej sa nachádza viadukt. Mnoho ľudí sa čuduje, prečo sa železničná zastávka stojaca pred vstupom do Telgártskej slučky nazýva Telgárt penzión, keď sa v okolí žiadny penzión nenachádza. Nie vždy tak tomu bolo. V minulosti sa totiž bývalé baraky po dokončení stavby železnice prebudovali na penzión. A nájdete tu aj rázcestník s ďalším tipmi na výlety v okolí.
Samozrejme nezabudnite navštíviť aj druhé unikátne dielo v Telgárte, a to Chmarošský viadukt, o ktorom sme už písali v tomto článku.
Je to blízko parkoviska, odkiaľ ste prišli.
Objavte spolu s nami Región Horehronie, raj v Nízkych Tatrách, ktorý je dokonalým miestom pre aktívny oddych i relax pre každú vekovú kategóriu.
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Horehronie, ktorá sa venuje záchrane, ochrane a zveľaďovaniu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva regiónu Horehronie v Banskobystrickom kraji. Financované s podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
označujte svoje príspevky 
