Hrad a kaštieľ Liptovský Hrádok

Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom tvoria oddávna dominantu Liptovského Hrádku a malebnej časti celého horného Liptova. Na začiatku 14. storočia dal pri sútoku Belej a Váhu, pod výbežkami Nízkych Tatier, zvolenský župan Donč postaviť gotický kamenný hrad na nevysokej vápencovej skale. Hrad obkolesili vodnou priekopou, ktorá sa zachovala v podobe jazierka dodnes. Rok 1341 je tak prvou písomnou zmienkou o hrade s menom Wywar, v neskorších dokumentoch sa spomína ako Novum Castrum – Nový Hrad, či Hradek.

Jednou z jeho strategických úloh bola kontrola dôležitej obchodnej cesty nazývanej Via Magna. Táto historická cesta cisárov, kráľov a semohradských kniežat viedla zo strednej do juhovýchodnej Európy. Po dobudovaní v roku 1558 mala Magna Via cez 1000 km a bola jednou z najdlhších poštových a dopravných spojení. Viac ako 500 km tejto cesty viedlo práve územím Slovenska a vinula sa aj pri Liptovskom Hrádku. Jej trasa prechádzala 5 štátmi: z Rakúska cez Slovensko, Ukrajinu, Maďarsko až do Rumunska.

V roku 1600 dostal hrad a panstvo Mikuláš Šándorfy. Zosobášil sa s mladou hradnou pani Magdalénou Zay, vdovou po predchádzajúcom majiteľovi z rodu Balašovcov – Žigmundovi, za ktorého sa vydala krátko pred jeho smrťou. Na podnet Šándorfyho a jeho manželky Magdalény bol v rokoch 1601 až 1603 postavený okolo hradu renesančný kaštieľ a ďalšie budovy zabezpečujúce chod panstva. Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí kaštieľa zriadili reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Mikuláš Šándorfy sa dokončenia prestavby nedožil, zomrel v roku 1603. Magdalena Zai si po smrti druhého manžela postavenie držiteľky hradu právne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok.

V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti starého hradu zakonzervované. Od roku 1960 až do nežnej revolúcie tu sídlilo Národopisné múzeum Liptova. Objekt Hradu a Kaštieľa bol od roku 1989 neobývaný. Priestory boli nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom, a v tomto čase bolo aj odcudzené hodnotné príslušenstvo a časti interiéru, patriace k objektu Hradu a Kaštieľa.

Až v roku 2001, keď Ing. Dagmar Machová navštívila zrúcaninu hradu a ruiny kaštieľa, sa jej v mysli zrodila vízia obnovy a oživenia tohto panstva, o ktorého vybudovanie a rozvoj sa v 17. storočí významne zaslúžila aj šlachtičná Magadalena Zai z Uhrovca.

Dagmar Machová sa tak stala v poradí až 56. majiteľkou hradu a kaštieľa. Opustené, nevykurované, vykradnuté a zničené priestory začala postupne s citom a vkusom obnovovať .

„Ak budeš usilovný ako včela, za svoju usilovnosť dočkáš sa medu.“

bolo krédo spomínanej Magdaleny Zai , ktoré inšpirovalo aj dnešnú majiteľku hradu.

Od roku 2012 je na hrade a v kaštieli opäť sprístupnené múzeum s malým okruhom po zrekonštruovaných častiach objektu. Rekonštrukcie hradu prebiehajú neustále a celková rekonštrukcia patrí k najzdarilejším počinom svojho druhu v moderných dejinách Slovenska.

Dokonca sa podarilo zachovať a zrenovovať aj pôvodné viac ako 200 ročné točené drevené schodisko.

Pre nás je tento objekt ikonickou ukážkou, ak sa aj zo súkromných zdrojov a v plnom nasadení dajú sny a história premeniť na realitu 🙂 Pri našich cestách po Liptove sa tento kaštieľ stáva už „povinnou“ zastávkou na oddych či na kávičku alebo dobrý obed.

Atmosféru hradu a okolia si jednoducho zamilujete v každom ročnom období 😉

Počas Protihabsburských povstaní tu bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, z čoho plynie, že hrad bol dobre chráneným a bezpečným miestom. V tomto období tvoril dôležitý oporný bod cisárskeho vojska.