Pohorie Branisko je známe sieťou dobre upravených turistických chodníkov, ktoré ponúkajú zaujímavé výhľady na regióny Spiš a Šariš. Pre niektorých je známy iba tunajší diaľničný tunel, no pohorie Branisko je bohaté na prírodné krásy a výhľady. My sme sa vybrali na jeden takýto výhľadový bod – na Zelenú skalu.
Našim východiskovým bodom je obec Vyšný Slavkov v okrese Levoča. Dostanete sa sem odbočkou spod Spišského hradu – majestátnej dominanty Spiša.
Cesta je kľukatá s viacerými serpentínami a pripomína cestu skôr do horského strediska 🙂 Samotná obec leží na úpätí severného horstva Braniska a jeho chotár sa nachádza na rozhraní Spiša a Šariša. Zaparkovať môžete buď pri potravinách/obecnom úrade, alebo pôjdete ďalej k miestnemu kameňolomu, kde je na to určené parkovisko. V našom prípade bolo toto parkovisko zasnežené, takže sme sa vrátili do obce a vybrali sa ku kameňolomu pešo.
Na tejto mape nájdete trasu z obce a kontaktné body:
Popri ceste si určite všimnete navigačnú tabuľu na Židovský cintorín, no hneď za lávkou cez Antalov potok nás zaujali tieto svahové krefty – pivnice na zeleninu a zemiaky. Takže túto pamätihodnosť nenájdete len v Liptovskej Tepličke, ale aj tu vo Vyšnom Slavkove 😉
Pokračujte ďalej po ceste, až kým neuvidíte túto kaplnku.
Ste už pomaly v areáli kameňolomu a žltá turistická trasa vedie po pravej strane hore kopcom (hneď za kaplnkou).
Je to veľmi príjemná prechádzka lesom – síce občas strmšie stúpanie, ale väčšinu času máte po pravej ruke veľmi pekné výhľady na okolité kopce. Za vami taktiež uvidíte skoro celý kameňolom.
Lesná cesta tu vedie pomerne hustým porastom. A na jednej lúke objavíte tento parádny strom s posedom 😉
Môžete si z neho užívať výhľady a v lete je to určite výborné miesto ako medzizastávka na menší oddych…
…keďže pred vami je dlhšie strmšie stúpanie lesom. Všetko prehľadne značené, sem-tam prebehne pri vás srnka a kopec čerstvého snehu. No dokonalá zimná atmosféra. Pokračujeme ďalej na Sedlo nad Hejdovom.
A tu už vchádzame do typickej zimnej atmosféry – hmlisto až zamrznuto 🙂
Na tomto sedle sa v lete dá aj posedieť v blízkom prístrešku, no počas zimy je tu snehu nad kolená. Taktiež iba pár minút odtiaľto je ďalšia vyhliadka. My však pokračujeme rovno na Zelenú skalu.
Vo vysokom snehu sme kráčali necelú polhodinku a napriek hmle sme si vychutnávali túto zamrznutú krásu.
A vďaka Zimnej výzve, že spoznávame aj takéto miesta mimo komfortnej letnej turistiky. Určite odporúčame, atmosféru zimnej turistiky jednoducho treba zažiť 😉
Tak, a sme tu! No hmly neubúda, práve naopak.
Po tomto chodníku možno pokračovať až na neďaleký najvyšší vrchol Braniska – Smrekovicu.
No a oproti, už len pár metrov, sa nachádza vyhliadková skala.
A my sme sa už pomaly začali zmierovať s tým, že z ikonickej vyhliadky asi veľa neuvidíme. Alebo žeby?
Tak nie, dnes nám výhľady nevyšli.
A takto nejako to malo vyzerať 🙂
Chvíľku sme vyčkali a vrátili sme sa späť do obce. Tej dominuje táto dominanta.
Gotický kostol so zaujímavým dreveno-kazetovým stropom, kde ani jeden vzor nie je rovnaký. A pod kostolom sa nachádza tento čarovný svet 🙂
Pri vstupe do tejto farnosti sa ocitnete v rozprávkovom kráľovstve starých Slovanov. Vďaka miestnemu farárovi, ktorý je zručným rezbárom, tu vznikol tento nádherný priestor a nachádza sa tu zároveň aj menšie múzeum.
A hovorí vám niečo meno Gusti Popovič? Že nie? A čo táto fotka? Tá už určite napovie viac 😉
Vyšný Slavkov pod známym Braniskom veru dokáže učarovať. Určite sa tu radi vrátime aj v lete a tešíme sa na ďalšiu turistiku po okolitých kopcoch.
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s KOCR Severovýchod Slovenska, ktorá sa venuje záchrane, ochrane a zveľaďovaniu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva Prešovského kraja. Financované s podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
označujte svoje príspevky 
