Martin, historické srdce regiónu Turiec, je už od polovice 19. storočia vnímaný ako hlavné centrum slovenského národného a kultúrneho života. Prechádzajúc ulicami tohto mesta, môžete cítiť silný duch vlastenectva a hrdosti, čo sa odzrkadľuje v bohatej histórii mesta a početných pamiatkach, ktoré sú svedectvom kľúčových udalostí formujúcich slovenskú históriu a kultúru.
Martin sa totiž môže pochváliť prítomnosťou významných osvietených dejateľov, ktorí sa v tomto meste združovali do rôznych spolkov a organizácií, ale aj vydavateľstiev. Tvorili tu významní literáti, básnici, maliari, spisovatelia, herci, vedci, architekti aj politici. V medzivojnovom období mesto aspirovalo na pozíciu kultúrneho centra celej Československej republiky a po prvej svetovej vojne zažilo obrovský rozmach.
Preto sme sa s radosťou vydali na návštevu tohto fascinujúceho mesta, a určite môžeme potvrdiť, že Martin by mal byť prioritou na cestovateľskom itinerári každého, kto sa zaujíma o históriu a dejiny Slovenska. Jeho význam pre slovenskú históriu aj súčasnosť je nespochybniteľný a jeho návšteva vždy prináša nové poznatky a zážitky.
Samotný Martin prešiel v priebehu storočí rôznymi zmenami, z ktorých každá sa podpísala pod jeho súčasný vzhľad a atmosféru.
Martin vznikol pravdepodobne už začiatkom 12. storočia. Ak by ste ho navštívili pred tristo rokmi, ocitli by ste sa v malej dedine. Tá bola podobná mnohým iným, ktoré v tých časoch pokrývali slovenské územie. Najstarší dochovaný písomný záznam o „Villa Sancti Martini“ pochádza z roku 1284. Mesto sa vyvíjalo pod panstvom hradu Sklabiňa a rodu Révayovcov, až kým v 18. storočí sa stal sídlom Turčianskej stolice.
Významný prelom v histórii Martina nastal v roku 1848, v čase revolúcie. Vystúpenie skupiny osobností známej ako Štúrovci získalo v Martine a v celom Turci pozitívny ohlas. V roku 1861 tu vypracovali a vyhlásili prvý ucelený program emancipovanej slovenskej politiky – Memorandum slovenského národa.
Memorandum slovenského národa zohralo významnú úlohu v našej histórii. Najvýznamnejším výsledkom tohto dokumentu bolo založenie Matice slovenskej. Túto inštitúciu, ktorá zohráva významnú úlohu v kultúrnom živote Slovákov, sprevádzajú aj ďalšie inštitúcie s celonárodným významom, ktoré vznikli práve v Martine.
V októbri 1918, v budove Tatra banky, prijala Slovenská národná rada dokument známy ako Martinská deklarácia, ktorý vyjadroval vôľu slovenského národa vstúpiť spolu s českým národom do spoločného štátneho zväzku vznikajúceho na troskách rakúsko-uhorskej monarchie.
Tieto významné historické udalosti a procesy urobili z Martina jedinečné centrum slovenského historického i kultúrneho diania. Mesto vyniká svojím významom oproti iným mestám, a to aj napriek svojej nie príliš veľkej rozlohe. Jeho výnimočný status v rámci Slovenskej republiky získalo vďaka významným udalostiam, ktoré formovali novodobé dejiny celého národa a štátu.
Historické centrum Martina tvorené pešou zónou a priľahlými ulicami nie je veľké. Dominantou Námestia SNP je budova bývalého Župného domu z roku 1740.
Po rozsiahlej rekonštrukcii bola do tejto budovy v roku 1983 umiestnená Turčianska galéria. Tá prezentuje stálu expozíciu Výtvarné umenie Turca od gotiky po 20. storočie.
Ak ostaneme na tomto námestí, hneď pri budove môžeme objaviť aj súsošie Jánošíka s družinou či ikonický kostol svätého Martina.
Ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Martina je najstaršou pamiatkou mesta. V kostole dýcha história spred viac ako 700 rokov.
Podľa patrocínia kostola dostalo meno aj mesto Martin. Táto výrazná gotická dominanta stojí na mieste staršieho románskeho kostola, diele pravdepodobne zoborských benediktínov z druhej polovice 13. storočia.
Súsošie známeho Štefunkovho diela – Jánošíkova družina sa nedá prehliadnuť.
Národný umelec Fraňo Štefunko pôsobil v Martine od roku 1932 a bol zakladateľom moderného slovenského sochárstva. V roku 1949 sa stal prvým profesorom monumentálneho sochárstva na novo vzniknutej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Inak v tesnom susedstve za Jánošíkovým súsoším stojí budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice. Okolo nej a bývalej budovy Tatrabanky pokračujeme ďalej ulicou priamo do Centra mesta. Tu nás privíta príjemné oddychové miesto plné ľudí, ktorí si užívajú chládok pod korunami stromov priamo v historickom centre.
Tu je dominantou historická budova Národného domu. Ten bol v danom období postavený predovšetkým z financií slovenskej národne orientovanej podnikateľskej vrstvy obyvateľov. Národný dom bol miestom mnohých spoločenských, kultúrnych, ale aj politických udalostí, prednášok a vystúpení – predovšetkým do roku 1914. Vytvoril zázemie pre Turčianske kasíno, Slovenský spevokol, Armádne divadlo, neskôr Divadlo SNP. Slúžil aj ako múzeum, hotel a reštaurácia. Dnes je sídlom Slovenského komorného divadla.
Neďaleko Národného domu stojí prvá budova Slovenského národného múzea, ktorá bola postavená v roku 1908. Dnes sa v nej nachádza Turčianske múzeum Andreja Kmeťa, ktoré funguje ako regionálne vlastivedné centrum Turca.
Druhá budova Slovenského národného múzea stojí na Malej hore (na vŕšku kopca rovnakej ulice „A.Kmeťa“ ako prvá budova). Pochádza z roku 1932 a jej priestory dnes využíva Etnografické múzeum.
Slovenské národné múzeum v Martine patrí k najvýznamnejším kultúrnym inštitúciám na území Slovenskej republiky. Vznik, vývoj, činnosť a budovanie zbierkového fondu SNM v Martine sú úzko spojené s pôsobením významných osobností našich národných dejín konca 19. storočia – Andreja Kmeťa, Andreja Halašu, Jána Petrikovicha či Karola A. Medveckého. Predovšetkým zásluhou Andreja Kmeťa bola v apríli 1893 založená Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorej centrálnym a programovým cieľom bolo práve vytvorenie národného múzea. Od svojho začiatku získavalo zbierky vlastivedného (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) aj prírodovedného charakteru z celého územia Slovenska. Na tejto mape môžete nájsť všetky budovy/expozície SNM v Martine, ktoré sa naozaj oplatí navštíviť:
Pokračujeme od Národného domu ďalej k veľkej sklenenej budove nachádzajúcej sa v strede Divadelného námestia 🙂 Nazýva sa Millénium a získala najvýznamnejšie ocenenie komory architektov v rámci Slovenska „Stavba roka 2003“.
Dnes v nej nájdeme Turistické informačné centrum mesta a za budovou sa nachádza príjemná oddychová zóna spojená s parkom.
A ak sa vyberiete ďalej týmto parkom, prídete až k budove Matice slovenskej.
Matica slovenská, postavená na spolkových základoch a závislá na finančnej podpore od národne uvedomelejšej časti obyvateľstva, bola vrcholnou slovenskou kultúrnou a národnou inštitúciou. Združovala významné osobnosti kultúrneho, osvetového a vedeckého života, vďaka čomu podporovala a rozvíjala slovenskú literatúru, umenie a vedu.
Navyše, aktívne sa venovala osvete, knižnej edícii a knihovníctvu, pričom sa snažila o vzdelávanie slovenského ľudu a posilňovanie jeho národného vedomia. Po jej násilnom zatvorení v roku 1875, slovenská národná inteligencia stratila orientáciu, čo viedlo k stagnácii slovenského národného hnutia a dlhšiemu obdobiu bez organizovanej vedeckej a osvetovej činnosti.
Ako mesto kultúry a histórie bol Martin miestom pôsobenia mnohých slovenských osobností. Viacerých z nich pochovali na Národnom cintoríne, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Jeho celonárodný význam sa stal zrejmým v druhej polovici 19. storočia, keď Matica slovenská prevzala do svojich rúk starostlivosť o toto posvätné miesto.
Dnes Národný cintorín poskytuje miesto posledného odpočinku približne tristo významným osobnostiam.
Staré hroby národných dejateľov sú často označené jednoduchými dobovými pomníkmi. V súčasnosti tu však možno nájsť množstvo hodnotných diel od našich popredných výtvarných umelcov a architektov.
Národný cintorín je tiež domovom Pamätníka olympionikov, ktorý symbolizuje dlhoročné úsilie Slovenského olympijského výboru o vytvorenie pietneho miesta, na ktorom si ľudia môžu uctiť pamiatku vynikajúcich športovcov – olympionikov.
Toto miesto je posvätné pre každého Slováka, pretože tu odpočíva elita národa, ktorá prispela k formovaniu slovenskej kultúry a histórie.
A na záver nemôžeme vynechať kultúrny klenot Turca – Múzeum slovenskej dediny.
Vždy, keď sa prechádzame areálom tohto múzea, je to ako by sme cestovali v čase. Múzeum slovenskej dediny je ako obrovská kniha plná príbehov našich predkov. Každý interiér a exteriér, každý predmet a artefakt sa vyníma ako kapitola tejto knihy, ktorá nás vždy navedie na cestu doby, keď sa naša krajina formovala. Skanzen nájdete v juhovýchodnej oblasti Martina, v časti Jahodnícke háje, a je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. V jeho expozičnom areáli je na ploche 15,5 ha nateraz sústredených takmer 150 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb z regiónov Orava, Turiec, Kysuce – Podjavorníky a Liptov.
Ako sme prešli týmito miestami, mohli sme cítiť duch minulosti, ktorý sa niesol pri každom našom kroku. Martin je viac než len mesto, je to srdce Slovenska, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou, a my pevne dúfame, že tu naše budúce generácie načerpajú nové inšpirácie a budú pokračovať v duchu tradícií a histórie, ktorú im odovzdáme. A práve preto si myslíme, že by sme sa mali všetci aspoň raz v živote vydať na výlet do tohto jedinečného mesta.
A aby ste sa tu nestratili, pripravili sme pre vás túto mapku so všetkými spomínanými miestami 🙂
Inak, zachytili ste už niekedy názov „Turčianska záhradka“? Je to prívlastok, ktorý Martin získal pre svoju rovinatú polohu a tento názov dokonale vystihuje jeho prirodzenú krásu. Pretože je položený v nádhernej Turčianskej kotline obklopený strmými hrebeňmi Malej a Veľkej Fatry, a historické cesty doň viedli jedine cez malebné priesmyky 🙂
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Turiec, ktorá sa venuje záchrane, ochrane a zveľaďovaniu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva regiónu Turiec v Žilinskom kraji. Financované s podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
označujte svoje príspevky 
