Túto národnú kultúrnu pamiatku nájdete priamo na námestí mesta Jelšava, oproti veľkolepému kostolu sv. Petra a Pavla. Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bubekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. Dominantou mesta je neprehliadnuteľný Kaštieľ Koháryovcov (neskôr Coburgovcov) z rokov 1796–1801, ktorý nájdete v tesnej blízkosti hlavnej cesty na trase Košice – Brezno.
Monumentálna trojpodlažná (v niektorých častiach dvojpodlažná) štvorkrídlová barokovo-klasicistická stavba s vnútorným nádvorím predstavuje svojim architektonickým stvárnením jedinečnú stavbu Gemera. Kaštieľ poškodený a vyrabovaný prechodmi vojsk, v čase povstaní Imricha Thökölyho a Františka II. Rákócziho, začal po roku 1711 opravovať Štefan Koháry. Údajne na jeho mieste pôvodne stál templársky kláštor. Súčasná budova bola pristavená k staršiemu renesančnému objektu z polovice 16. storočia. Hlavná fasáda orientovaná do námestia je členená lizénami a výrazným trojosovým rizalitom ukončeným štítom s tympanónom. Na ňom sa nachádza reliéf vojenských trofejí s iniciálami MK, teda Mikuláš Kohári.
V súčasnosti tri desaťročia opustený kaštieľ bez akéhokoľvek využitia postupne chátral, no po nájdení vhodného kupca, sa od roku 2015 v krátkom čase podarilo kaštieľ dostať do stavu, kedy je ako pamiatka prezentovateľný verejnosti aj počas jeho prebiehajúcej obnovy. Prvé kultúrno-historické podujatie „Kováčske umenie pre jelšavský kaštieľ“ sa na nádvorí a v priestoroch kaštieľa uskutočnilo v jeden augustový víkend roku 2015 a vzbudilo veľký záujem širokej verejnosti (viac ako tisíc návštevníkov v priebehu víkendu). Od toho roku sa v kaštieli každoročne konajú kultúrne podujatia s bohatým programom a rôznymi atrakciami pre deti aj dospelých.
Pred kostolom sv. Petra a Pavla vás aktuálne privíta aj novinka – putovný fotopoint „Prepni na Revúcu“, ktorý tu bol nainštalovaný a namierený na kaštieľ Coburgovcov v jeseni 2022 a reprezentuje hlavnú ideu Mesta kultúry 2022: „Prepni z gaučovej kultúry a nalaď sa na kultúru v meste a regióne“.
Knieža František Koháry, posledný mužský člen rodu, si vo svojej poslednej vôli želal, aby boli všetky dedičské práva prenesené na jeho dcéru kňažnú Antóniu Koháryovú a jej manžela princa Ferdinanda Sachsen-Coburg-Gotha. Posledným majiteľom kaštieľa z rodu Coburgovcov bol Ferdinand von Sachsen Coburg-Gotha (*1861 – †1948). Po štúdiách pôsobil v armáde, kde získal hodnosť nadporučíka. Jeho záľubami bola botanika, poľovníctvo, cestovanie. Po obnovení bulharského štátu sa v roku 1887 stal bulharským panovníkom, v roku 1908 bulharským cárom. Po 1. svetovej vojne musel abdikovať a opustiť Bulharsko, žil striedavo v Coburgu, Viedni, Sv. Antone a na Prednej Hore. A práve v jednej z miestností kaštieľa sa môžete odfotiť so všetkými Sachsen-Coburg-Gotha príslušníkmi tohto domu (pôvodná fotka vznikla v roku 1875).
V tejto miestnosti môžete vidieť aj osobné veci ďalšej dôležitej osoby tohto kaštieľa, a to Ľudovíta Greinera, ktorý tu pôsobil ako riaditeľ panstiev Sachsen-Coburg-Gotha s tunajším sídlom, do ktorého ho ako 32 ročného nadaného a vysokokvalifikovaného lesníka ustanovil Ferdinand Coburg. Kaštieľ totiž po celý ten čas slúžil ako sídlo správy coburgovských majetkov.
V prednej časti kaštieľa vás uchváti aj slávnostná sieň, ktorú zdobí zachovalá alegorická maľba.
Napriek prebiehajúcej obnove a čulým prácam v interiéri, má návšteva tohto kaštieľa obrovské čaro.
Veľmi zaujímavým zážitkom bude už v budúcom roku (2023) aj ubytovanie v tomto kaštieli 😉 áno, čítate správne – iba pár krokov od týchto nádherných miestností v prednej časti kaštieľa bola vytvorená izbička, v ktorej sa bude dať naozaj objednať zážitkové ubytovanie.
A tak budete môcť spoznávať zákutia kaštieľa aj v noci – teda je to naozaj len pre odvážne povahy 🙂
V spolupráci s Občianskym združením Čierne diery tu vznikla aj menšia expozícia…
…a zároveň ďalšie zážitkové ubytovanie v presklených unimobunkách.
Samozrejme nejde o žiaden 4-hviezdičkový historický hotel, ale o jedinečnú formu ubytovania, akú inde určite nenájdete. Unimobunky vám poskytnú neopakovateľný výhľad a „kulisy“ kaštieľa…
…no na ubytovanie bude potrebné si so sebou priniesť spacák a všetky osobné veci podobne ako na stanovačku. No je tu k dispozícii sociálne zariadenie (rozumej kúpeľňa so sprchou a WC) o pár poschodí nižšie – takže nočná prechádzka na WC sa môže stať celkom adrenalínovým zážitkom 🙂 A je tu aj menší kuchynský kútik. Bunky vložené do tretieho a štvrtého nadzemného podlažia kaštieľa sprístupňujú lávky vedúce ponad prepadnuté časti stropu.
Tieto bunky získali aj cenu CE ZA AR 2022 v kategórii FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY. Bunky na 4. podlaží sú postavené na strope sýpky, čo vidieť na klenutej podlahe (strope sýpky), no do samotnej sýpky sa dá vojsť o pár podlaží nižšie.
Väčšina chodieb v kaštieli je priechodných, takže môžete dosýta objavovať nové zákutia. Každopádne je potrebné byť opatrný a naozaj si uvedomiť, že sa nachádzate na mieste aktívnej prestavby.
Viac informácií o samotnom kaštieli, jeho histórii aj plánovanej budúcnosti sa dozviete na webe: www.kastieljelsava.sk.
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Región Gemer, ktorá podporuje kultúrny, spoločenský a športový život a zachovávanie prírodného a kultúrneho dedičstva v regióne GEMER. Financované s podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
označujte svoje príspevky 
