V malebnom srdci Horehronia, v obci Šumiac pod Kráľovou hoľou, sa ukrývajú nielen bohaté folklórne tradície, ale aj jeden menej známy poklad Slovenska. Šumiac, obec Banskobystrického kraja, je skutočnou perlou medzi slovenskými dedinami. Jej malebnosť a pokojná atmosféra z nej robia ideálne miesto pre hľadanie pokoja a oddychu. A práve tu nájdete historicky prvú saunu nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu!
História tejto unikátnej sauny sa začala písať krátko po skončení prvej svetovej vojny. Tento výnimočný projekt sa stal dielom jedného z miestnych obyvateľov, mlynára Michala Dema. Vďaka jeho vynaliezavosti a zručnosti vzniklo niečo, čo by sa v tom čase považovalo za skutočný zázrak – prvá sauna v celej krajine. Mlynár Demo svoje dielo nazval „kupieľka“, a tento jej názov sa udržal až dodnes. Po rokoch chátrania sa však kupieľka dočkala svojej zaslúženej rekonštrukcie. Vďaka tomu sa z nej stal populárny turistický cieľ pre všetkých, ktorí majú radi históriu, kultúru a relax v prírode.
Navyše táto historická sauna ukrýva aj príbeh lásky, ktorý zatiaľ pozná len málokto. Ako tajomstvo, ktoré čaká na svoje odhalenie, príbeh lásky, ktorý je s touto saunou spojený, vzbudzuje zvedavosť a pôsobí ako magnet na návštevníkov z celého sveta. V malebnom Šumiaci sa teda skrýva nielen úžasné folklórne dedičstvo, ale aj poklad, ktorý je oveľa hodnotnejší než materiálne bohatstvo. Je to poklad histórie, kultúry a lásky, ktorý čaká na to, aby ste ho objavili.
Ako to začalo
Tam, kde krásne, čisté vody Šumiackého potoka mierne stekajú do ústia Šumiackej doliny, je postavená malá, no o to zaujímavejšia chalúpka. Je oázou mieru a pokoja, a ukrýva príbeh, ktorý by sa dal zaradiť medzi tie najkrajšie a najdojímavejšie príbehy ľudstva. Príbeh je o človeku, ktorý prežil svoj život pod ochranou monumentálnej Kráľovej hole, vďaka čomu si vytvoril silný vzťah k prírode a krajine, v ktorej vyrastal.
Jeho meno bolo Michal Demo a bol to muž so silným charakterom a neúnavným duchom. Bol to človek, ktorý vďaka svojmu vynaliezavému umu, úžasnej zručnosti a schopnosti navigovať sa v komplikovaných životných situáciách, zanechal po sebe dielo, ktoré je do dnešného dňa oceňované a uchovávané. Michal sa narodil v malej obci Šumiac v roku 1895. Jeho detstvo bolo pravdepodobne podobné ako detstvo mnohých chlapcov jeho doby – plné hier a nevinnosti. Avšak v roku 1914, keď vypukla prvá svetová vojna, bol povolaný na front. Bojoval ako mnoho iných mladých mužov, ktorí boli vtedy povolaní na bojisko. Zažil hrôzy vojny z prvej ruky, keď pri jednej z bitiek takmer prišiel o život po rane bajonetom. Jeho život sa však nezastavil. Práve naopak, stalo sa niečo neuveriteľné. Michala zachránilo tzv. „staroverské“ (pravoslávne) prežehnávanie sa na bojovom poli. Nepriatelia ho ušetrili, keď si všimli, že sa žehná sprava doľava, čo je charakteristické pre pravoslávnych kresťanov. Jeho nepriatelia ho vzali do zajatia namiesto toho, aby ho zabili. Po určitom čase strávenom v zajatí, bol Michal pridelený do mesta Saratov. Tam pracoval v mlyne grófa Tolmačova. Aj keď bol v cudzej krajine a medzi cudzími ľuďmi, Michal sa s novým prostredím rýchlo zžil a naučil sa nové zručnosti, ako napríklad mlynárčinu. Jeho srdce však očarovala nie len práca v mlyne, ale aj krásna ruská deva Mária Rostovská, ktorú vychoval gróf Tolmačov. Obe tieto osoby sa stali neoddeliteľnou súčasťou Michalovho života a ich osudy sa prepojili do jedného spoločného príbehu.
O niekoľko rokov neskôr, keď revolucionárne zmeny v spoločenskej situácii v Rusku priniesli veľa neistoty, bolo pre Máriu lepšie odísť na Slovensko. Ich cesta domov však nebola jednoduchá. Keďže neboli manželmi, úrady odmietali Máriu pustiť cez ukrajinskú hranicu na Slovensko. A tak sa Michal musel vrátiť domov sám, s cieľom vybaviť sobášny list od miestneho farára. Avšak, Mária, ktorá bola rovnako vynaliezavá ako Michal, sa nevedno ako podarilo dostať cez hranicu a prišla na Šumiac sama. Táto nečakaná udalosť priviedla k obnoveniu ich vzťahu a ich spoločný príbeh pokračoval na Šumiaci, kde žili v harmonickom spolužití až do svojej smrti.
Boli to pokojní, pracovití ľudia, ktorí si hlboko vážili prírodu a tradície svojho ľudu. Na začiatku ústia Šumiackej doliny si postavili dom, ktorý bol spojený s mlynom. Tiež postavili parnú saunu, ktorú Rusi nazývajú „baňa“. Hovorí sa, že Michal jej tým chcel urobiť radosť, aby jej nebolo až tak clivo za domovom. Práve v tejto saune sa odrážali tradičné ruské obyčaje, ktoré Mária priniesla so sebou na Šumiac. Mária, ktorú miestni ľudia nazývali „Maňa“, bola krásna a veselá žena. Vedela ako využiť liečivú silu prírody a pripravovala z bylín rôzne čaje a tinktúry. Michal na druhej strane bol mužom mnohých remesiel. Venoval sa včelárstvu, tesárstvu, štepeniu stromov, ale aj gazdovaniu. Žili si pokojný život, obklopení nádhernou prírodou a s nekonečným výhľadom na Kráľovu hoľu.
Ich baňa však nebola len miestom na oddych a relax pre nich. Bola to aj miesto, kde sa stretávali s miestnymi obyvateľmi a kde sa mohli všetci okúpať v teplej vode. Miestni ľudia ju preto nazývali „kupieľkou“. Táto kupieľka bola prvou svojho druhu na Šumiaci a ľudia ju využívali najmä v sobotu, aby boli v nedeľu „vyrichtovaní“ 🙂 teda čistí a upravení pre cestu do kostola. Zvykom bolo tiež, že mladí chlapci predtým ako narukovali, išli na povinný kúpeľ priamo sem. Kupieľka, bola otvorená pre všetkých! Stačilo si priniesť drevo na kúrenie.
Správy o kupieľke sa rýchlo rozšírili a ľudia z okolia začali prichádzať, aby si užili jej blahodárne účinky. Tieto účinky boli také silné, že miestny kňaz Ladižinský začal šíriť informácie o výnimočných zdravotných a liečivých účinkoch šumiackeho saunovania. Odvtedy začali prichádzať návštevníci z celého Slovenska. Pocestných neraz ubytovali u seba v dome aj na niekoľko dní, aby mohli chorľaví návštevníci nabrať silu počas viacdňových procedúr.
Keďže išlo o parnú saunu, často sa v nej používali brezové alebo smrekové metličky, prípadne rôzne bylinky ako napríklad skorocel. Tieto doplnky dodávali saunovaniu ešte výraznejšie účinky. A bola tu aj takáto „vychytávka“ – otvor v stene, kde ste si vložili hlavu a mohli sa tak nadýchnuť čerstvého vzduchu – teda ochladiť si kúsok hlavu.
Pôvodne bola sauna postavená z dreva. Výrazná biela omietka robila budovu viditeľnou už z diaľky. Vďaka tomu sa stala ikonickým miestom obce. Avšak po tom, čo na ňu spadol strom počas jednej búrky, bola budova vážne poškodená. Aby bola sauna lepšie chránená pred vrtochmi počasia, rozhodol sa ju Michal niekedy v 60. rokoch prestavať na murovanú. Odvtedy stojí na svojom mieste, obklopená lesmi a potokom, ako tichý svedok minulosti.
Aj keď Michal a Mária už nežijú, ich dom a sauna sú aj naďalej cennou spomienkou na dve úžasné bytosti, ktoré žili v súlade s prírodou a ktoré zanechali po sebe nezabudnuteľnú stopu v srdciach ľudí zo Šumiaca.
A ak tu zavítate, nezabudnite navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta v tejto obci:
Objavte spolu s nami Región Horehronie, raj v Nízkych Tatrách, ktorý je dokonalým miestom pre aktívny oddych i relax pre každú vekovú kategóriu.
Tento článok bol realizovaný v spolupráci s OOCR Horehronie, ktorá sa venuje záchrane, ochrane a zveľaďovaniu prírodného, kultúrneho a historického dedičstva regiónu Horehronie v Banskobystrickom kraji. Financované s podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
označujte svoje príspevky 
