Skanzeny a ľudová architektúra – to je naše kultúrne bohatstvo. Skúste sa otestovať, či spoznáte všetky miesta na fotografiách 😉 A možno sa Vám stanú aj inšpiráciou na najbližší výlet.
V akom regióne nájdete tento skanzen?
Na fotografii je Múzeum liptovskej dediny Pribylina. Základný kameň skanzenu položili v roku 1972 a pre verejnosť bolo otvorené v roku 1991. Takým sídelným usporiadaním, aké tu máte možnosť vidieť, sa v minulosti vyznačovali viaceré liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Domy pochádzajú z niekoľkých liptovských dedín, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s početnými pôvodnými prvkami. Okrem drevenej ľudovej architektúry tu nájdete aj rekonštrukcie dvoch výnimočných stredovekých kamenných objektov zo zátopového územia: ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary (z obce, ktorej meno dnes nesie vodná priehrada) a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec.
V ktorej pamiatkovej rezervácii nájdeme takéto drevené žľaby v potoku?
Nájdeme ich v potoku vo Vlkolínci. Potok tvorí sídelnú os, okolo ktorého vedie komunikácia po oboch stranách, rozvod vody potoka je vedený v drevených žľaboch s priemerom 40 cm, (aby mohli vlkolínske ženy prať a napájať dobytok), avšak v súčasnosti už netvorí os celej lokality, pretože je v strednej časti obce odvedený od cesty medzi domami č.8 a č.9 do záhrad a von z obce.
Na Liptove môžeme nájsť úžasnú expozíciu ovčiarstva. Kde presne?
Všetci nadšenci pre ovčiarstvo, salašníctvo a pastierstvo si prídu na svoje v tomto Ovčiarskom múzeu. Expozícia ovčiarstva v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku je špecializovaná expozícia pastierskej kultúry vybudovaná v podkroví historickej budovy – niekdajšieho sídla soľného úradu. Múzeum spravuje jedinečný špecializovaný zbierkový fond z územia celého Slovenska, ktorý obsahuje kolekcie originálnych a pôvodných odevov ovčiarov, charakteristických odevných doplnkov a artefaktov ovčiarskeho povolania. Táto špecializovaná expozícia je ojedinelá nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európy.
V ktorom Slovenskom skanzene sa nachádza táto čarovná ulička?
Túto Hornooravskú ulicu nájdete v Múzeu oravskej dediny v Zuberci-Brestovej na Orave. Väčšina oravských dedín vznikla v 15. a 16. storočí na valaskom práve. Pri zakladaní dedín bola pre jednu usadlosť vymeraná raľa – zem, z ktorej bolo treba zemepánovi odovzdávať určité dávky. Na týchto raliach si pozdĺž cesty osadníci postavili prvé domy. Postupne pribúdali ďalšie domy, dvory sa zužovali a v priebehu času sa vyvinula hustá ulicová zástavba. Ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín.
Súčasťou expozície väčšiny skanzenov na Slovensku je aj škola. Viete, z ktorého skanzenu je práve táto na fotografii?
Túto školu nájdete v Múzeu oravskej dediny a nachádza sa v Zemianskej kúrii Meškovcov (1752). Zemania nazývali svoje obytné domy, alebo vidiecke sídla kúriami. Kúria rodiny Meškovcov pozostáva z dvoch bytových jednotiek. Staršia zadná časť domu bola postavená v roku 1752 a podľa spomínania starších miestnych obyvateľov tu bola umiestnená súkromná latinská škola, v ktorej sa učil aj významný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav.
V ktorých významných kúpeľoch sa nachádza tento najstarší skanzen na Slovensku?
Tento Skanzen - Múzeum ľudovej architektúry nájdete na okraji Bardejovských Kúpeľov. Ide o najstarší skanzen na Slovensku, ktorý otvorili pre verejnosť už v roku 1965. V súčasnosti ho tvorí takmer 30 objektov tradičnej ľudovej architektúry z oblasti horného Šariša a zo severovýchodného Zemplína.
V ktorom skanzene sa nachádza tento ikonický kaštieľ?
Tento goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec môžete vidieť v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Parížovce sú najstarším zachovaným zemianskym sídlom Liptova. Od polovice 14. storočia boli zemianskou osadou rodiny Parisa, jeho bratov a dedičov. V úradných latinských dokumentoch z 15. a 16. storočia sa pravidelne vyskytujú pod maďarským prídomkom „de Parishaza“. Zriedkavejšie sa do listín dostal tiež slovenský názov Parížovce. Sídlom rodiny bola rodová kúria, ktorej najstaršiu časť (gotické jadro) možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Kúria bola prestavaná a rozšírená v prvej tretine 15. storočia. V období neskorej gotiky vznikla vysoká, trojpriestorová budova, ktorá do svojho nového riešenia zapojila už existujúcu kúriu. Priestor starej kúrie prebudovali na slávnostnú sálu, ktorej nárožia zvýraznili nástennou maľbou. Slávnostná sála bola vyzdobená sieťovaním po celej ploche a aj navonok. Fasády členili nárožným kvádrovaním. Architektonické články vysokej kvality a použitie motívu havrana s prsteňom na vetvičke (heraldický znak Mateja Korvína) nám dovoľuje predpokladať, že parížovský kaštieľ (niekedy po roku 1484 prebudovaný na poľovnícky zámok) bol sídlom liptovského kniežaťa Jána Korvína, syna kráľa Mateja. Dnešnú podobu získal kaštieľ po poslednej väčšej renesančnej prestavbe v druhej polovici 17. storočia. Kaštieľ z Parížoviec je jednou z najcennejších historických stavieb zátopového územia Liptova. V interiéri sú ukážky bývania a spôsobu života vyšších spoločenských vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti a tiež priestory na tematické výstavy.
Iba jeden skanzen na Slovensku ponúka aj takýto výhľad a prechádzku na hrad. Viete kde?
Život na dedine v minulosti približuje návštevníkom múzeum ľudovej architektúry pod Ľubovnianskym hradom – Ľubovniansky skanzen. Patrí k najmladším skanzenom na Slovensku, verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov.
V ktorej malebnej dedinke objavíme túto Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry?
Výnimočnosť malebnej dedinky, obce Podbiel s cca 1320 obyvateľmi, spočíva v jej bohatej histórii a zachovanej Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Bobrova raľa, kde sa zachoval komplex pôvodných drevených zrubových domov postavených v 19. a na začiatku 20. storočia. Má zachovanú tradičnú ulicovú zástavbu hospodárskych dvorov. Význam Podbiela podčiarkuje aj miesto jeho polohy. Podbiel je oravská obec severného Slovenska, ležiaca na starej kupeckej ceste, známej aj ako jantárová cesta, či stará soľná cesta, ktorá od nepamäti, už pred keltským osídlením Oravy sa vinula popri rieke Orava dolu, smerom cez terajšiu obec Malatiná a cez malatinský priesmyk na Liptov. V Podbieli sa v málo narušenej forme zachovala tradičná zástavba hospodárskych dvorov, charakteristická pre strednú Oravu. Bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Donekonečna možno obdivovať skĺbenie účelnosti a estetického vzhľadu.
Vlkolínec je čarovná podhorská osada. Viete, v ktorom regióne sa nachádza?
Vlkolínec je miestna časť okresného mesta Ružomberok, teda nachádza sa v regióne Liptov. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova (1 099 m n. m.). Ľudová architektúra Vlkolínca je typickou vrchárskou, základným stavebným materiálom je drevo z okolitých lesov, (kameň ako stavebný materiál sa používal len na stavbu sýpok a komôr). Vyrovnanie svahovitého terénu je riešené vysokou kamennou podmurovkou, sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu. Nerovnosti stien sa upravovali hlinou, ktorá sa bielila a potom farebne líčila dvakrát do roka, na jar a na jeseň. Aj vnútorné steny zrubu sa vyrovnávali nahladko hlinou a po zaschnutí sa líčili. Podlaha v pitvore a komore bola spravidla z udupanej hliny, izba mala drevenú podlahu.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
Diskusia k tomuto článku