Bojnický zámok patrí medzi najromantickejšie miesta na Slovensku. Počas Valentínskeho víkendu prehliadky na zámku spájajú lásku, krásu a umenie. V expozícii Bojnického zámku pribúdajú zbierkové predmety ukrývajúce romantické príbehy. Teraz môžete prežiť aspoň kúsok tejto atmosféry cez špeciálny romantický kvíz ❤️
Posledný šľachtický majiteľ zámku nechal podľa legendy Bojnický zámok prestaviť:
Podľa legendy nechal gróf Pálffy Bojnický zámok prestavať pre mladú francúzsku kontesu, do ktorej sa zamiloval počas jednej z ciest po Francúzsku. Aby sa kontesa v Bojniciach cítila čo najviac ako doma, snažil sa prestavbou dodať zámku vzhľad podobný francúzskym zámkom.
Mladá francúzska kontesa:
Prestavba Bojnického zámku trvala dlhých 22 rokov. Mladá kontesa nebola ochotná tak dlho čakať a podľa legendy sa vydala za iného šľachtica. Bojnice nikdy nenavštívila.
Legenda hovorí, že smutný a zhrdený gróf:
Gróf Pálffy podľa legendy nechal na jednu z veží Bojnického zámku na znak svojho žiaľu a utrpenia osadiť zlatú tŕňovú korunu.
Posledný šľachtický majiteľ bol veľkým milovníkom:
Gróf Ján Pálffy bol veľkým milovníkom umenia. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Najlepšie o tom podáva vysvetlenie sám vo svojom závete: “Motívom a cieľom mojich ciest po cudzine a dlhších zahraničných pobytov za môjho dlhého života nebolo iba to, aby som urobil zadosť svojim umeleckým chúťkam, ale aby som z pokladnice cudziny, tak bohatej na výtvarnoumelecké pamiatky, získal toľko, koľko za daných okolností a pri mojich finančných možnostiach bolo len možné. Aby som priviezol do vlasti výtvarnoumelecké diela, a tým aby som prispel k zušľachteniu umeleckého vkusu doma a súčasne vzbudil záujem o umenie.”
Na Bojnickom zámku je jedno miesto, ktoré sa teší veľkej obľube dvojíc pripravujúcich sa na založenie rodiny. Je to:
Sú to skutočne mramorové lavice v Rytierskej sieni. O lavičkách sa povráva, že každý, kto si na ne sadne, môže v rodine do roka a do dňa očakávať prírastok.
Pri prehliadke Bojnického zámku pozornému oku návštevníka neujdú rozličné citáty nachádzajúce sa v podlahe či v obložení stien. Nápis Pevné srdce láme okovy osudu nájdete:
Podlaha v Mramorovej sieni je vyhotovená podľa návrhu Josefa Huberta z čierneho a žltého mramoru. Oba druhy sú usporiadané tak, aby vzhľadom pripomínali rybie šupiny. Výzdobu podlahy dopĺňajú vo výklenkoch okien a dverí talianske a latinské nápisy. Nájdeme medzi nimi aj Cuor Forte Rompe Cattiva Sorte, čo značí Pevne srdce láme okovy osudu.
Priestor Zlatej sály zdobí obraz Nausika a Odyseus od maliara Jacoba Jordaensa. Flámsky maliar na plátne zachytil scénu zo starých gréckych bájí, keď kráľovská dcéra Nausika našla Odysea, ktorý stroskotal pri návrate domov z trójskej vojny. Ten jej porozprával o svojej žene Penelope, ktorá je súčasníkom známa hlavne pre:
Podľa bájneho gréckeho príbehu Odyseus porozprával Nausike o tom, ako desať rokov bojoval vo vojne o Tróju a ako z tejto vojny putuje domov. Celá púť Odysea domov trvala 10 rokov a v rámci tejto cesty sa ocitol aj na ostrove Fajákov, kde ho našla dcéra kráľa Alkiona, Nausika. Nausika sa počas spoločne strávených chvíľ do Odysea zamilovala. Odyseus bol jej krásou síce očarený, no predsa len požiadal jej otca, aby mu daroval loď, na ktorej by sa doplavil domov. Zanechal tam totiž manželku Penelopu. A tá ho veru i po dvadsiatich rokoch čakala. Penelopa sa tak stala symbolom vernej láskyplnej ženy.
V Sieni neviest Bojnického zámku sú na obdiv vystavené nádherné biele svadobné šaty. Zhotovené boli podľa šiat, v ktorých bola Ernestom Lafitte portrétovaná Karolína Zay. Vedeli ste, že farba svadobných šiat sa v priebehu storočí menila? V minulosti nevesty uprednostňovali napríklad aj modrú farbu, ktorá bola považovaná za farbu čistoty. Viete, ktorá dáma v minulosti výrazne spopularizovala biele svadobné šaty?
I keď biele svadobné šaty sa nosili aj predtým, na popularite získali hlavne vďaka svadbe kráľovnej Viktórie. Tá sa v roku 1840 vydala za princa Alberta v šatách tejto farby. Aj keď biele svadobné šaty sa nosia až dodnes, predsa len bola móda v minulosti komplikovanejšia a pre jej nositeľku aj nepohodlnejšia. Pod šaty sa obliekala spodná bielizeň pozostávajúca z košieľky a polodlhých nohavíc. Následne si dámy obliekali korzet. Ten ma za úlohu stiahnuť driek a zvýrazniť krivky. Potom prišli na rad spodničky a až na ne spodná a vrchná časť šiat. Celý odev bolo potrebné na záver poriadne utiahnuť šnurovačkou. Dámy sa občas pritom poriadne vytrápili. Ale výsledok stál zato.
Bojnický zámok je spätý aj s tragickým príbehom lásky. Oddaná manželka ctihodného pána ukončila svoj život za dramatických okolností po tom, čo ju závistliví príbuzní neprávom obvinili z:
Stredoveká legenda o Čiernej panej vraví, že zúfalá manželka hradného pána obvinená neprajnou rodinou z cudzoložstva sa musela podrobiť božiemu súdu a ukončiť svoj život skokom z hradnej veže. Vraj ak je nevinná, nič sa jej nestane. Darmo sa bránila. Srdce hradného pána bolo tvrdé ako skala. S dieťaťom v náručí skočila z veže. Namiesto pádu sa ale mladá utrápená žena vzniesla vysoko do nebies. A hradný pán vstúpil do kláštora. Do dnešného dňa vraj v okolí Huňadyho veže počuť detský plač.
Počas tradičného Valentínskeho podujatia na Bojnickom zámku získavajú jeho účastníci:
Certifikátom vernosti zámocké panstvo každoročne potvrdzuje, že vybraný ctihodný pán a dáma jeho srdca si lásku verne prejavujú. Certifikáty vernosti sa v priebehu rokov stali zberateľským artefaktom. Zamilované dvojice každoročne na Valentína prichádzajú na Bojnický zámok, aby si svoju vernosť potvrdili a lásku vyznali.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
Diskusia k tomuto článku