Kaštieľ Strážky je už 30 rokov vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie. Pre svoje výnimočné expozície je objekt turisticky atraktívnym a často navštevovaným miestom. Rozsiahly anglický park, ktorý sa rozprestiera v jeho tesnej blízkosti je naproti tomu vyhľadávaným priestorom počas každého ročného obdobia na aktívny či pasívny oddych. Kaštieľ Strážky je nesporne pôvabným miestom s množstvom zaujímavostí. Nasledujúci kvíz vám zopár z nich prezradí.
V ktorom okrese by ste hľadali Kaštieľ Strážky?
Kaštieľ Strážky je národná kultúrna pamiatka nachádzajúca sa v meste Spišská Belá, v miestnej časti Strážky na východnom Slovensku. Od roku 1972 je objekt kaštieľa v správe Slovenskej národnej galérie.
V akom architektonickom slohu je postavený kaštieľ v Strážkach?
Dnešná turistom známa renesančná pamiatka stojí na svojom mieste približne od druhej polovice 16. storočia. Renesančný charakter objekt dostal za patronátu Horváth-Stansithovcov. Relatívne väčšie architektonické zásahy boli na kaštieli realizované v 17. storočí (pribudli veže, ako aj priestory dnešnej „zimnej záhrady“.
Aká rieka tečie popri parku kaštieľa v Strážkach?
Strážky sa nachádzajú v Popradskej kotline, na ľavom brehu rieky Poprad, do ktorej ústi potok Čierna voda. Obraz: Ladislav Mednyánszky: Ohyb rieky Poprad při Strážkach, 1878 – 1879, SNG.
Kto založil historickú knižnicu zo 16. storočia, ktorá sa dnes nachádza v kaštieli?
Gregor Horváth-Stansith (1558–1597) vynaložil vysoké náklady, aby založil na konci 16. storočia v kaštieli knižnicu, ktorá patrila k vynikajúcim vo vtedajšom Uhorsku. Lexikograf Ján Matej Korabinský (1740–1811) označil knižnicu ako „eine auserlesene Bibliotek“. O jej prvotnom rozsahu a zameraní nevieme nič. Predpokladá sa, že spočiatku obsahovala knihy starovekých, humanistických a reformačných autorov. Bližšie sa o štruktúre knižnice dozvedáme až v 18. storočí. Najstarší zachovaný katalóg pochádza z 5. mája 1785. Obraz: Neznámy maliar: Gregor Horváth – Stansith, okolo 1750, SNG.
Koľko kníh sa dnes nachádza v humanistickej knižnici Kaštieľa Strážky?
V súčasnosti strážsky fond obsahuje cca 8500 kníh, z ktorých je približne polovica v nemeckom jazyku. Zastúpené sú aj tituly v latinčine, francúzštine, maďarčine či angličtine. K najvýznamnejším knihám patria „Naturae historiarum: Plínius secundus (1518)“ či „Adagiorum: Erazmus Rotterdamský (1574).“
Kaštieľ v Strážkach je jediným miestom na Slovensku, kde je prezentovaná stála expozícia diel … ?
Kaštieľ v Strážkach je jediným miestom na Slovensku, kde je prezentovaná stála expozícia diel Ladislava Mednyánszkeho. Dokumentuje silné puto Mednyánszkeho k Strážkam, v ktorých prežil väčšiu časť detstva. Expozícia je výberom z obsiahleho súboru Mednyánszkeho diel, ktoré pochádzajú predovšetkým z raných období jeho tvorby a dokumentujú jednotlivé vývinové etapy a cestu hľadania maliarovho umeleckého štýlu.
Maliar Ladislav Mednyánszky sa narodil dňa … ?
Narodil sa 23. apríla 1852 v dome č. 5 na námestí v Beckove, v hornouhorskej aristokratickej rodine Eduarda Mednyánszkeho a Anny Márie, rod. Szirmayovej. Mladí manželia žili v beckovskej kúrii, pričom často navštevovali matkinho otca Baltazára Szirmayho v kaštieli v Strážkach. Po jeho smrti v roku 1862 sa tam rodina presťahovala natrvalo.
Kto bol posledným majiteľom kaštieľa?
Posledným majiteľom renesančného kaštieľa v Strážkach bola barónka Margita Czóbelová (1891-1972). Prežila v ňom takmer celý svoj život. V závere druhej svetovej vojny a po spoločenských zmenách v roku 1948 zachraňovala rodinný majetok, kaštieľ, takmer päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov, rodovú obrazáreň či obrazy svojho známeho strýka, maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852–1919). Kaštieľ neopustila ani po roku 1945. Pochovaná je v rodovej krypte, ktorá je situovaná v anglickom parku vysunutého pracoviska Slovenskej národnej galéria - Kaštieľa Strážky. Obraz: Margita Czóbelová: Vlastná podoba v domácom interiéry, 1930 – 1935, SNG.
Kde ukrývala barónka obrazy svojho strýka Mednyánszkeho počas druhej svetovej vojny?
Kežmarský staviteľ Anton Makovička poradil barónke Czóbelovej, aby väčšinu obrazov svojho strýka Mednyánszkeho vybrala z rámov a aj podrámov a stočené ako koberce ukryla. Bývalá služobná kaštieľa v Strážkach Žofia Bednárová spomínala, že: „(…) keď sa blížil ruský front, vyrezali sme obrazy z rámov, […] zrolovali sme ich a uložili do plechových odkvapových rúr a nakoniec schovali do jám pod stupne schodov. Zvyšok malieb sme dali do ďalších dier v komíne.“
Barónka Margita Czóbelová bola známa maliarka a ilustrátorka. K prácam ktorého známeho rozprávkára 19. storočia tvorila svoje ilustrácie?
V zbierkových fondoch SNG sa zachovali početné návrhy ilustrácií k prácam dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena (1805–1875), ktoré na začiatku svojej výtvarnej činnosti vytvorila Margita Czóbelová. Patrí k nim napríklad ilustrácia Biele pávy, ktorú barónka vyhotovila v dvoch verziách. Barónka Czóbelová vystupovala ako talentovaná ilustrátorka, nakoľko podľa záznamov dr. Marianniovej získala za svoje knižné ilustrácie aj štátnu cenu. Ilustrácia: Margita Czóbelová: Biele pávy, 1916, SNG.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
