Ľudovít Štúr — kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, estetik, pedagóg, básnik a publicista, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Múzeum Ľudovíta Štúra sa od svojho vzniku v roku 1965 zameriava na prezentáciu a budovanie zbierkového a študijného fondu najmä k osobnosti Ľudovíta Štúra a je súčasťou Slovenského národného múzea. V múzeu sa nachádza expozícia, ktorá prezentuje prierez životom a dielom Ľ. Štúra zasadená do konkrétnych historických súvislostí. Ľudovít Štúr bol slovenský národný buditeľ… no ako dobre poznáme jeho život dnes? Vyskúšajte si to sami v tomto kvíze… a pevne veríme, že Vaše plány na výlet budú najbližšie smerovať práve do tohto múzea.
V ktorom roku sa narodil Ľudovít Štúr?
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815. Napriek tomu sa v časti publicistiky donedávna mylne uvádzal ako dátum jeho narodenia 29. október. Dôvodom je, že do roku 1895 viedli matriky v Uhorsku iba cirkvi. Tie však nezapisovali dátumy narodenia, ale krstu. V uhroveckej matrike sa nachádza záznam o pokrstení Ľudovíta Štúra (Ludovicus) 29. októbra 1815. Dátum narodenia zachytila rodinná tradícia, ktorá pochádza priamo od Ľudovítových rodičov. Podľa nej sa narodil o deň skôr, 28. októbra. Historik Pavel Horváth v knihe Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov tvrdí, že sám Ľudovít si ako dátum narodenia dôsledne písal 28. október.
Kde sa nachádza rodný dom Ľudovíta Štúra?
Začiatkom 19. storočia bol Uhrovec mestečkom a mal okolo 1 000 obyvateľov, prevažne evanjelikov. Jeho majiteľom bol v tom čase gróf Imrich Zay, ktorý vďaka manželke Márii, nemeckej spisovateľke, udržiaval vo svojom kaštieli čulý kultúrny život. Hrali sa tam divadlá, usporadúvali koncerty, prednášky, zábavy či výlety do prírody. Často ho navštevovali početní hostia, prichádzali doň významní spisovatelia a umelci aj z Viedne. Zay sa o svoje panstvo príkladne staral, vďaka čomu sa mestečko sľubne rozvíjalo. Rovnako sa usiloval o rozvoj vzdelanosti a podporoval talentovaných uhroveckých chlapcov v ďalšom štúdiu.
V ktorom meste na nachádza Slovenské národné múzeum - Múzeum Ľudovíta Štúra?
Múzeum Ľudovíta Štúra vzniklo v roku 1965 v Modre, mieste Štúrovho posledného odpočinku. Od svojho vzniku sa zameriava na prezentáciu a budovanie zbierkového a študijného fondu najmä k osobnosti Ľudovíta Štúra, a tiež k histórii a kultúrnym i národopisným tradíciám Modry a priľahlého regiónu. Od roku 2006 je súčasťou Slovenského národného múzea. V rovnakom roku odovzdalo budovu bývalej radnice mestu Modra a presťahovalo sa do domu na námestí, ktorý pôvodne patril rodine Emreszovej, rodine švagrinej Ľudovíta Štúra a v tomto dome Ľudovít Štúr i zomrel.
Z nasledujúcich možností vyberte tvrdenie, ktoré je pravdivé. Ľudovít Štúr...
Ľudovít mal staršieho brata Karola, ktorý mu bol veľkým vzorom. Karol pôsobil ako rektor gymnázia v Modre. Tam založil Slovenský ústav s knižnicou a vychovával mládež v národnom presvedčení a morálnych zásadách. V roku 1846 si Modrania zvolili Karola Štúra za evanjelického farára. Mladší brat Samuel pôsobil ako farár v Zemianskom Podhradí. Koncom augusta a v septembri 1849 si Ľudovít Štúr zriadil u brata dočasné sídlo, vtedy sa Zemianske Podhradie nakrátko stalo centrom slovenskej politiky. Sestra Karolína zostala slobodná a celý život obetovala rodine – rodičom a bratom. Najmladší brat Janko pomáhal redigovať Slovenské národné noviny.
Ako sa nazýva predmet, ktorý vidíte na obrázku?
Bridlicové tabuľky boli známe už v 18. storočí. U nás sa používali v ľudových školách do konca druhej svetovej vojny. Významným miestom výroby týchto tabuliek bola dnešná Marianka pri Bratislave. Výroba tabuľky bola v podstate jednoduchá. Tenké štiepané bridlicové platne sa obojstranne vyleštili na hrúbku okolo cca 3 mm, orezali sa na príslušný rozmer a osadili sa do rámu z mäkkého lešteného dreva.
V 19. storočí táto tabuľka slúžila...
Bridlicová tabuľka sa na desiatky rokov stala najdôležitejšou učebnou pomôckou v procese vzdelávania. Nahrádzala tak v prvopočiatku papier, ktorý bol najmä pre najchudobnejšie vrstvy spoločnosti prakticky nedostupný.
Od roku 1829 študoval Ľudovít Štúr na evanjelickom lýceu
V roku 1829 začal Ľudovít Štúr štúdiá na bratislavskom lýceu dvojročným humanitným kurzom (rétorika a poetika), v rokoch 1831 – 1834 pokračoval v trojročnom filozoficko-právnickom štúdiu a napokon v rokoch 1834 – 1836 lýceum ukončil dvojročným teologickým štúdiom.
V ktorom roku sa konala „Devínska slávnosť“, ktorú zorganizoval Ľudovít Štúr pre študentov a na ktorej všetci prítomní zložili prísahu vernosti národu a ku krstným menám si pridali slovanské meno?
Štúrovci sa pokúšali prekonávať vtedajšiu nepriaznivú situáciu Slovákov aj vyzdvihovaním ich starobylých dejín a tiež si ich začínali obrazne sprítomňovať. Robili tak aj prostredníctvom spoločných vychádzok na hroby dávnej slávy svojich predkov, na nich „svätili národné sviatky“, ako to nazývali samotní účastníci, usporadúvané ako pôsobivé, romantickým pátosom nabité divadelné predstavenia. V mladoslovenskom hnutí sa prvá takáto slávnosť odohrala na Devíne v krásnu slnečnú nedeľu 24. apríla 1836.
Ľudovít Štúr pokračoval v štúdiách na univerzite...
Keďže v Uhorsku ani v monarchii evanjelici nemali univerzitu, chodievali študovať na univerzity do Nemecka. Po ukončení štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave tak Štúr pokračoval na univerzite v Halle. Hlavným predmetom záujmu Ľudovíta Štúra boli jazykovedné odbory, ale aj filozofia, história, politika a ekonómia. Denne sa venoval športu. Pestoval gymnastiku, šerm, jazdu na koni a táto záľuba mu zostala i po návrate z Nemecka.
Z nasledujúcich možností vyberte tvrdenie, ktoré nie je pravdivé. Ľudovít Štúr pôsobil ako...
Na vyšších evanjelických školách a univerzitách bola teológia povinným predmetom, ich absolventi sa často stávali kňazmi, pretože to bol jeden zo spôsobov uplatnenia a zabezpečenia živobytia. Takto postupovali aj dvaja Ľudovítovi bratia, i mnoho priateľov. Ľudovít Štúr však necítil volanie stať sa duchovným, vždy sa cítil, a i bol, povolaný stať sa učiteľom, čo i sám vyjadril v liste priateľom po tom, ako sa dozvedel, že mu ponúkajú miesto profesora teológie v Kežmarku, ktoré veľmi rozhodne odmietol: „... čo mi je dôkazom, ako málo ste ma spoznali, i ako málo ma teraz poznáte. Neodvolateľne Vám oznamujem, že ja tú katedru v žiadnom prípade neprijmem a prijať nemôžem, keďže okrem toho, že sa na profesúru teológie vonkoncom nehodím, mám sto dôležitých dôvodov, prečo to úplne zavrhujem.“
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
