Máme tu ďalšie, a určite nie posledné, pokračovanie kvízu o hrade Červený Kameň 😉 Takže sa môžete tešiť na nové „kvízové“ prechádzky týmto čarovným miestom v Malých Karpatoch neďaleko Bratislavy.
Kedy bol založený hrad Červený Kameň?
Hrad Červený Kameň vznikol okolo roku 1241, teda po mongolskom vpáde, ako súčasť systematickej výstavby kamenných hradov podporovanej ako panovníkom Belom IV., tak miestnou šľachtou a zapadal do siete pohraničných pevnostných hradov, ktorých línia sa tiahne od Devína až po Strečno, teda tvorili severnú hranicu Uhorska. Foto: Mgr. Jozef Tihányi
Ktorá významná rodina, pochádzajúca z nemeckého Augsburgu, uskutočnila na hrade významnú renesančnú prestavbu, vďaka ktorej je hrad dodnes stredoeurópskym unikátom?
Fuggerovci pochádzali z nemeckého Augsburgu, kde bola aj ich obchodná a rodová základňa. V roku 1496 sa spojili s Thurzovcami a založili spoločný mediarsky podnik v Banskej Bystrici. V 15. a 1. pol. 16. storočia spoločnosť obchodovala s týmto artiklom. Hlavou rodiny bol v tom čase Anton Fugger, ktorý od svojho obchodného partnera Alexeja Thurzu odkúpil hrad a celé panstvo za 105 401 uhorských zlatých. Jeho vlastníkmi sa Fuggerovci stali v roku 1535 a vtedy začala aj prestavba stredovekého hradu na modernú renesančnú pevnosť, ktorej fortifikačný systém sa zachoval do dnešných čias. Foto: archív SNM-MČK
Vstupné dvere do expozície sú zdobené portálom, ktorý nechal zhotoviť Mikuláš II. Pálffy a jeho manželka, Mária Magdaléna. Môžeme tu vidieť ich erby. Aké erby to sú?
Pálffyovci mali s Červeným Kameňom iné plány ako Fuggerovci. Realizovať ich začal už Mikuláš II. so svojou manželkou Máriou Magdalénou, rod. Fuggerovou. Ich cieľom bolo prestavať hrad na reprezentačné sídlo rodu. Prestavbami vzniklo dnešné juhozápadné krídlo hradu a tiež priestory v juhovýchodnom krídle, kde predtým bola len ochodza. Foto: Marta Bednáriková
Pôvodne boli všetky štyri bašty, ktoré sú súčasťou renesančného fortifikačného systému hradu ukončené otvorenou delostreleckou terasou. To sa však zmenilo počas prestavby hradu po jednom z veľkých požiarov. Túto prestavbu realizoval Rudolf Pálffy a jeho manželka Mária Eleonóra, rod. Kaunitz-Rietberg (sestra kancelára Márie Terézie, Václava Antona Kaunitza). Kedy táto prestavba prebehla?
Počas prestavby, ktorú realizoval Rudolf Pálffy a jeho manželka Mária Eleonóra v 18. storočí po veľkom požiari (1758), boli nadstavené severozápadné a juhovýchodné krídlo hradu, nadstavené a zastrešené terasy bášt (tých, ktoré nechránili vstup na nádvorie), vzhľad zmenila hodinová veža, padací most bol nahradený kamenným a veľké zmeny sa udiali aj v predhradiach. Foto: Marta Bednáriková
Počas prvej pálffyovskej prestavby vznikla na mieste obrannej ochodze miestnosť, ktorá slúžila na spracúvanie hrozna z okolitých viníc – hradná lisovňa. Dodnes sa v nej nachádza jedinečný kladový lis na hrozno – najväčší zachovaný lis u nás. Rezba na jeho ráme prezrádza rok jeho výroby a tým je:
Kladový lis bol vyrobený v roku 1774. Vreteno bolo pôvodne ukotvené do závažia – kameňa s váhou 2-3 tony, umiestneného pod úrovňou podlahy. Lis fungoval na princípe zaťaženia hrozna v koši horným brvnom. Vreteno ukotvené o závažie slúžilo na zdvíhanie a spúšťanie tohto brvna. Kôš s hroznom bol umiestnený na spodnom brvne, na tzv. stole – doske s jarčekom po obvode na odvádzanie vytekajúcej šťavy. Lis na Červenom Kameni je s dĺžkou 9 m najväčší u nás zachovaný. Najstarším zachovaným lisom tohto typu je lis v zbierkach Malokarpatského múzea v Pezinku, ktorý pochádza z roku 1608. Foto: Marta Bednáriková
Výzdobu stien Saly Terreny na prízemí hradného paláca tvoria bohaté štuky a fresky od talianskeho maliara Carpofora Tencalu. Neodmysliteľným elementom spájajúcim jednotlivé výjavy je voda. Po obvode klenby sú oválne kartuše vyplnené rôznymi motívmi talianskej krajiny. Ako sa nazýva hrad zobrazený v tejto kartuši?
V oválnych kartušiach sa nachádzajú vyobrazené viaceré talianske motívy a rímske reálie, ako krajiny s ruinami, pohľad na Anjelský hrad v Ríme s mostom cez Tiber, rímske „statue parlante“ Pasyuino a Marforio, či antický kolos božstva Nílu na Kapitole. Foto: Marta Bednáriková
Aký umelecký štýl reprezentujú tieto typické stoličky v jednej z jedální hradného paláca?
Zbierka renesančného nábytku múzea na hrade Červený Kameň patrí medzi najpočetnejšie na Slovensku. Typické pre toto obdobie sú masívne kusy nábytku. Okolo stola sú typické stoličky, ktoré sa nazývajú „sgabello“. Je to veľmi jednoduchá konštrukcia stoličky, navyše bohato zdobená rezbou. Tá je vidieť hlavne na operadle, ktoré malo zväčša srdcovitý tvar. Foto: Marta Bednáriková
V tejto miestnosti, ktorá slúžila v minulosti pravdepodobne ako izolačná alebo nemocničná izba, sú vystavené aj dobové toaletné zariadenia. Okrem bidetu a nočníka môžeme vo výklenku sledovať jediný zachovaný suchý záchod. Ako sa mu hovorí?
Vo výklenku za dverami v tejto miestnosti sa nachádza pozostatok toaletného zariadenia, tzv. prévet. Prévet alebo suchý záchod bol vývod, ktorý ústil mimo samotnú stavbu, v tomto prípade do hradnej priekopy. Foto: Marta Bednáriková
Ako sa nazýva optické prepojenie jednotlivých, za sebou radených miestností?
Enfiláda sa používa predovšetkým v barokovej architektúre a znamená nielen funkčné, ale aj optické prepojenie jednotlivých, za sebou radených miestností. Dvere jednotlivých miestností sú za sebou radené presne za sebou v jednej osi, takže v prípade, že sú otvorené všetky dvere súčasne, vytvorí sa efektný priezor, ktorý býva spravidla zakončený oknom alebo iným, architektonicky stvárneným prvkom. Foto: Marta Bednárikvá
Čo sa ukrývalo v spodnej zásuvke tejto komody?
V tejto miestnosti sa nachádza jedna zaujímavosť, ktorú skrýva táto komoda. Je to skrytá toaleta. Vo vnútri chýba ešte keramický nočník, ktorý po vykonaní potreby služobníctvo vynieslo. Nočníky sa takto schovávali do nábytku (najmä nočných stolíkov) alebo zaň, prípadne pod posteľ a pod. Foto: Marta Bednáriková
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
Autor kvízu: Marta Bednáriková (lektor SNM-Múzeum Červený Kameň)
označujte svoje príspevky 
