Národopisné múzeum bolo zriadené rozhodnutím Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku uznesením č. 214 zo dňa 15. júna 1955 ešte ako Okresné vlastivedné múzeum hornoliptovského ľudu. Na Národopisné múzeum Liptova bolo premenované až v roku 1960, kedy bola rozšírená aj jeho zberná oblasť na územie celého Liptova. Od roku 1974 je organizačne pričlenené k Liptovskému múzeu v Ružomberku. Od roku 2004 sídli Národopisné múzeum v historickej budove Soľného úradu. Pridajte sa k nám na vedomostnú prehliadku týmto múzeom v kvíze, ktorý pripravilo Liptovské múzeum, a spoznajte jeho históriu 😉
Začiatky dejín Liptovského Hrádku sa spájajú s osadou zemianskych strážcov krajinskej cesty, ktorá sa nachádzala na mieste neskoršieho stredovekého hradu. Bola to dedina:

V období novoveku v 18. storočí sa budúce mesto Liptovský Hrádok, vtedy ešte len malá osada v susedstve hradu, stalo významným skladom suroviny dovážanej z Marmarošu na území dnešného Rumunska. Táto cenná komodita sa ďalej rozvážala na vozoch i pltiach. Išlo o:

Súčasné sídlo Liptovského múzea - Národopisného múzea bolo pôvodne:

V 18. storočí vzniklo v dnešnom Liptovskom Hrádku sídlo komorského panstva, ktoré zastupovalo majetky uhorskej koruny na území Liptova. Bolo to:

Významným prefektom komorského panstva so sídlom v dnešnom Liptovskom Hrádku bol významný lesnícky a banský odborník, vojak a štátny úradník, zakladateľ lesníckej školy v Hrádku. Jeho meno je:

Významnými expozíciami v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku sú tieto expozície:

Významnou súčasťou zbierkového fondu Národopisného múzea, ktorú múzeum častokrát prezentuje na rôznych výstavách, je zbierka:

Pôvodným sídlom Národopisného múzea bol:

Liptovský župan Martin Sentiváni založil v 70. rokoch 19. storočia v Liptovskom Hrádku:

Hrádocké hrable sú:
