Vydajte sa s nami už piatym pokračovaním kvízu po zámku v Bojnicach.
Medzi vymoženosti poslednej prestavby Bojnického zámku patrilo aj:
Veľkorysá stavebná prestavba bojnického hradu na zámok v rokoch 1889 – 1910 okrem neprehliadnuteľnej novogotickej architektúry priniesla v jednotlivých interiéroch aj veľmi pokrokové riešenia. Okrem zavedeného vodovodu, splachovacích toaliet, nových kachľových pecí a kozubov, prestavovaný objekt dostal aj unikátny teplovzdušný systém kúrenia v priestore Oranžérie, dnešnej Zimnej záhrade.
Akým materiálom je pokrytá strecha zámockej kaplnky?
Kaplnka stojí na mieste delovej bašty pôvodného hradného opevnenia. Počas veľkej prestavby v roku 1907 odstránili pôvodnú strechu. Vzory pre novú strechu a exteriér kaplnky boli dva: parížska Sainte Chapelle a kaplnka na hrade Amboise v poriečí Loiry. Krov kaplnky tvorí kovová konštrukcia. Na stavbu ju spolu so štíhlou vežičkou dodala bratislavská firma Ľudovít Márton a syn. Samotná strecha je prekrytá štiepanou bridlicovou krytinou.
Súčasťou zbierok múzea sú aj ranobarokové hodiny v podobe postavy Madony s Ježiškom v náručí. Ako ukazovateľ času na nich slúži:
Madona má na hlave otočnú korunu s prstencovým ciferníkom s rímskymi hodinovými číslicami I - XII. V ľavej ruke drží Madona Ježiška. Žezlo v jej pravej ruke slúži ako ukazovateľ času.
Oltár pôvodne umiestnený nad kozubom v Zlatej sále sa po smrti grófa Pálffyho dostal predajom do:
Nad kozubom v Zlatej sále Bojnického zámku bol za života grófa umiestnený Oltár s Madonou a svätcami z konca 14. storočia z okruhu Jacobella di Bonome. Ten sa v súčasnosti nachádza v Katedrále Sv. Víta, Václava a Vojtecha v Prahe v pôvodnej kaplnke Bartoňů z Dobenína (dnes kaplnka Sv. Anežky Českej).
Pri popisoch umeleckých diel sa častokrát stretávame s pojmom „akant“. Čo je to?
Akant (acanthus, pôvod slova je starogrécky) je rastlina. Je to druh bodliaka, ktorého listy nemajú pevný okraj, ale sú hlboko rozrezané, čo umožňuje vo výtvarnom i remeselnom zobrazení veľkú variabilitu. Často sú to celé vetvičky, vo forme volút (závitov) alebo len jednotlivé listy.
Vedľa Lipy kráľa Mateja rastie jej mladšia „dcéra“. Počas návštevy v Bojniciach ju zasadil:
Všetci traja spomenutí prezidenti navštívili Bojnice aj Bojnický zámok. Malú lipky vedľa slávnej Lipy kráľa Mateja vlastnoručne zasadil počas návštevy 27. októbra 2005 prezident Ivan Gašparovič.
Sestra grófa Jána Pálffyho Gabriela sa vydala za:
Manželom grófovej sestry Gabriely bol Emanuel Andrássy. Zosobášili sa v roku 1855 a mali spolu 7 detí. Podľa zápisu v návštevnej knihe múzea Gabriela poslednýkrát navštívila Bojnický zámok na jeseň v roku 1907, aj ako jeho budúca dedička.
Čo bolo príčinou ničivého požiaru Bojnického zámku v roku 1950?
Podľa vyšetrovacieho spisu spôsobila požiar neopatrnosť robotníkov pri čistení komínov Bojnického zámku. Vzniknutý požiar hasilo 21 dobrovoľných aj profesionálnych hasičských zborov. Prišli až z Nitry, Topoľčian či Partizánskeho. Pri požiari sa jeden človek zranil ťažko a dvaja ľahko. Spôsobené škody boli po požiari vyčíslené na 15 miliónov vtedajších korún.
V kaplnke Bojnického zámku je umiestnená maketa zámku:
SNM-Múzeum Bojnice ponúka nevidiacim a slabozrakým návštevníkom možnosť návštevy zámku spojenej s prehliadkou špeciálnej makety. Prispôsobený model Bojnického zámku je zhotovený v mierke 1:100. Obsahuje popisy v Braillovom písme, ktoré označujú jednotlivé časti objektu. Návštevníci vďaka modelu môžu získať hmatateľnú predstavu o architektonickej štruktúre stavby.
Rozsiahly majetok grófa Jána Pálffyho bol po jeho smrti predmetom predaja na viacerých dražbách. Najznámejšie dražby sa uskutočnili v:
Po smrti grófa Pálffyho sa umelecké zbierky z jeho nehnuteľností v Bratislave, Pezinku, Kráľovej pri Senci a Bojniciach stali predmetom viacerých aukcií. Umelecké predmety sa okrem aukcie v Piešťanoch (Grand Hotel Royal) predávali aj na dvoch dražbách v Prahe (Klementinum a Sněmovní 13 ) a predajnej výstave v Karlových Varoch (Hotel Imperial).
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
