Vedeli ste, ako vznikla zoologická záhrada pri Bojnickom zámku? Alebo čo bolo a je hlavným účelom ikonického jazierka s rotundou v parku pri zámku? Nahliadnite s nami do týchto zaujímavostí pomocou ďalšieho kvízu zo série o prírode v okolí rozprávkového zámku v Bojniciach.
Najstarším stromom v parku pri Bojnickom zámku je:
Exemplár Lipy veľkolistej (Tilia platyphyllos) má 720 rokov. Obvod kmeňa je 11 m, výška stromu 9 m a priemer súčasnej koruny 5 m. Je štátom vyhlásená za Chránený strom.
Lipu kráľa Mateja podľa legendy zasadil:
Lipu podľa legendy zasadil veľmož Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, v období, kedy ovládal veľkú časť dnešného západného Slovenska, vrátane hradu a panstva v Bojniciach.
Čo bolo pre Matúša Čáka, podľa legendy, v roku 1301 podnetom k výsadbe lipy v Bojniciach?
Legenda hovorí, že Matúš Čák Trenčiansky zasadil lipu v Bojniciach v roku 1301, kedy smrťou kráľa Ondreja III. po meči vymrel uhorský kráľovský rod Arpádovcov, ktorému bol tento oligarcha úhlavným nepriateľom.
Ďalším chráneným stromom v zámockom parku je Ginko dvojlaločné. Koľko exemplárov tam dnes rastie?
Tri samčie exempláre Ginka dvojlaločného (Ginkgo biloba) vysadil v zámockom parku v roku 1951 v budujúcej sa botanickej záhrade vtedajší záhradník Viliam Šimko.
Čo bolo a je hlavným účelom jazierka s rotundou – vežičkou v strede parku?
Už Pálffyovci v 19. storočí (a možno aj skôr) projektovali jazierko v zámockom parku ako zásobáreň vody v prípade požiaru, keďže v zámku ani jeho blízkom okolí nebol žiadny iný prirodzený zdroj vody.
Od roku 1951 sa v okolí Bojnického zámku, v parku, budovala botanická záhrada ako živá súčasť prírodovedného oddelenia múzea. Čo všetko malo byť súčasťou záhrady?
Botanická záhrada pri Krajskom nitrianskom múzeu bola budovaná ako živá expozícia, ktorá mala návštevníkom múzea priblížiť domáce a exotické rastliny v ich rôznych podobách. Jej súčasťou mali byť pôvodné dreviny, exotické dreviny, rastliny tropického pásma – palmy, kaktusy a sukulenty a časť záhrady mala byť vyčlenená na ukážky pestovania rôznych druhov liečivých rastlín. Napriek úsiliu sa plán botanickej záhrady v Bojniciach nikdy nepodarilo zrealizovať.
Dlhoročný zoológ bojnického múzea RNDr. Ján Brtek objavil v podzemných vodách v areáli Bojnického zámku unikátneho živočícha, ktorý nežije nikde inde na svete. Pomenoval ho:
Miniatúrny ulitník, ktorého objavil a popísal v roku 1964, žije v prameňoch podzemných termálnych vôd. Je veľký iba niekoľko milimetrov a má ulitu dlhú 2,5 mm. Ulitníky rodu Belgrandiella sú v súčasnej taxonómii pomenované ako rod Alzoniella.
V 40. rokoch 20. storočia sa v priekope okolo Bojnického zámku objavilo prvé živé zviera, ktoré tam trvalo žilo. Bol to mladý diviak, ktorého daroval horár z Turca. Ako sa tento diviak volal?
Diviak Mišo patril horárovi z Turca, ktorý ho našiel pri jednej pochôdzke ešte ako mláďa, ktorému pytliaci zabili matku. Ujal sa ho a vychoval k poslušnosti, že chodil za ním po ulici ako psík. Keď sa ľudia síce pokojného, no časom statného diviaka báli, horárovi ktosi poradil, aby ho daroval do Bojnického zámku. V zámockej priekope žil dlhé roky.
Množstvo živých zvierat sa zhromaždilo darom a rôznymi výmenami v priekope a širšom areáli zámockého parku, pôvodne ako živá zoologická expozícia Prírodovedného oddelenia Krajského nitrianskeho múzea v Bojniciach. Práve z nich sa vytvorila prvá zoologická záhrada na Slovensku. Kedy sa tak stalo?
Zoologická záhrada v Bojniciach vznikla 1. apríla 1955 ako prvá na Slovensku a dnes je najstaršou a má najväčší počet chovaných druhov zvierat. Pôvodne bolo jej úlohou predstaviť návštevníkom zvieratá žijúce na území niekdajšieho Nitrianskeho kraja. Návštevníci sa však dožadovali aj exotickej fauny, ktorá v nej postupne prevážila. No myšlienka i počiatky ZOO Bojnice vznikli v Bojnickom zámku.
Najznámejším rodom, ktorý vlastnil hrad a panstvo v Bojniciach, boli Pálffyovci. V ich rodovom erbe sa nachádza jeleň a zlomené koleso. Čo symbolizuje jeleň?
Erb rodu Bakóc, jeleňa s polkolesom na modrom pozadí, spolu s prídomkom de Erdőd získal v 16. storočí sobášom s Klárou Bakóc pre svoj rod Pavol Pálffy.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
