Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Myšlienkou zriadiť v zámku v Bojniciach múzeum sa zaoberal jeho posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján František Pálffy. Spolu s Bojnickým zámkom a Slovenským národným múzeom, pod ktorého správu Bojnický zámok patrí už od roku 1988 (okrem rokov 1991 – 1996), sme si pre Vás pripravili pár kvízov 🙂 otestujte svoje vedomosti o tomto zámku a sledujte novinky aj na IG účte instagram.com/bojnicecastle, ďakujeme.
Bojnický zámok je označovaný ako:
Bojnický zámok stojí na kopci nad mestom Bojnice, v okrese Prievidza na hornej Nitre. Za svoju dnešnú podobu vďačí poslednému šľachtickému majiteľovi, grófovi Jánovi Pálffymu, ktorý nechal prestavať pôvodný barokový hrad do dnešnej romantickej podoby.
Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku:
Prvá písomná zmienka o Bojniciach je už z roku 1113. Hrad sa spomína v metačnej (čiže vytyčujúcej hranice) listine Zoborského benediktínskeho opátstva. V tomto latinsky písanom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman (okolo 1070 – 1116) majetky benediktínskeho kláštora Sv. Hypolita na území hornej Nitry. Listina vznikla na podnet opáta zoborského kláštora Godfrida. Obyvatelia Bojníc sú tu uvedení ako obyvatelia podhradia „suburbani“.
V zámockom parku pred Bojnickým zámkom stojí:
Lipu podľa povesti zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. V čase svojej najväčšej krásy mala jej koruna priemer približne 36 metrov. Legenda hovorí, že kráľ Matej Korvín chodieval rád do Bojníc, a tu v tieni veľkej košatej lipy oproti vstupu do zámku diktoval úradné listiny, ktoré začínali slovami: „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus – Pod našimi obľúbenými lipami bojnickými“. Dodnes sa táto lipa nazýva Lipou kráľa Mateja.
Vzorom pre prestavbu Bojnického zámku sa stali hlavne:
Vzorom na prestavbu exteriéru bola gotická architektúra hradov z údolia rieky Loiry, napríklad Amboise, ale aj z ďalších francúzskych regiónov, predovšetkým Pierrefonds, Carcassonne či Perpignan a pápežský palác v Avignone. Gotické tirolské hrady, napríklad Merano, alebo aj Kreuzenstein, a tiež renesančná talianska architektúra boli zase inšpiráciou pre zariadenie interiérov.
Zaujímavosťou Bojnického zámku je, že:
Prírodná travertínová jaskyňa s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov v sebe ukrýva dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne spojené s ďalšími podzemnými priestormi. Jaskyňa vznikla účinkom atmosférických zrážok vody, ktorá sem vtekala kráterom (dnešnou studňou). Voda travertín rozrušovala a odplavovala. Vytvorila tak terajší kruhový priestor jaskyne s výzdobou na stenách (karfiolovité a hroznovité útvary).
Najväčšou sálou Bojnického zámku je:
Pri barokovej prestavbe hradu v 17. storočí využil Pavol Pálffy základy renesančného krídla a nechal postaviť veľkú dvoranu siahajúcu cez dve poschodia. Huňadyho sála má jedinečný systém konštrukcie stropu, ktorý tvorí závesná klenba. Preto nie je priestor rušený podpornými stĺpmi.
Gróf Ján Pálffy umrel v roku 1908 a:
Gróf Pálffy umrel 2. júna 1908 vo Viedni ako slobodný a bezdetný šľachtic. Gróf Pálffy v závete svojím dedičom nariadil, aby umelecké zbierky, ktoré zhromaždil vo svojich palácoch a kaštieľoch, boli sprístupnené verejnosti vo forme muzeálnych prehliadok. Rodinná rada však rozhodla inak. Veľkú časť zbierok (a nakoniec aj samotný zámok) predali.
Posledný šľachtický majiteľ Bojnického zámku je pochovaný:
Gróf Ján Pálffy je pochovaný v rodinnej hrobke na Bojnickom zámku. Odpočíva v sarkofágu z červeného Adnetského mramoru (mramorový lom sa nachádza v dedine Adnet, neďaleko Salzburgu). Vyhotovila ho firma Leopolda Siebera podľa návrhu firmy Colli.
V minulosti Bojnický zámok patril aj firme:
V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Zámok slúžil v tom období ako administratívna budova, ubytovňa pre kúpeľných hostí, internát Baťovej školy práce a aj ako kuchyňa či sklad liečivého bahna.
Podujatie, ktoré preslávilo Bojnický zámok po celom svete, sa volalo:
Medzinárodný festival duchov a strašidiel sa zaradil medzi najvýznamnejšie produkty cestovného ruchu na Slovensku. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1994, posledný v roku 2018.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
