V siedmom pokračovaní kvízov o hrade Červený Kameň si predstavíme chladné a palné zbrane, ktoré môžete nájsť v expozíciách tohto hradu.
Okolo roku 1500 vznikol nový palný mechanizmus – koliesková zámka. Výstrel umožňovalo ryhované koliesko, ktoré trením o kresací kameň vykresalo iskru, čím sa vznietil pušný prach v zbraň vystrelila. Tento mechanizmus zaznamenal vo svojich zápiskoch aj známy renesančný vzdelanec. O ktorého vzdelanca sa jedná?
Leonardo da Vinci tento patent zaznamenal vo svojom diele Codex Atlanticus, kvôli čomu sa považoval aj za vynálezcu tohto patentu. V súčasnosti však predpokladáme, že tento patent vznikol na území Nemecka a jeho autorom bol šikovný hodinár. Leonardo ho teda len zaznamenal, ale nevynašiel. Foto: Marta Bednáriková
Načo slúžil tento sekáč s atypickým tvarom?
Tento sekáč je zložený z dvoch nezávisle od seba vzniknutých častí – rukoväť pochádza z Indonézie a znázorňuje démona z miestnej kultúry. Čepeľ pochádza z Afriky z oblasti Dahomejského kráľovstva (dnešný Benin). Jej účelom bola funkcia čisto symbolická a reprezentačná, tzn. zastupovala a zdôrazňovala status jej nositeľa. Foto: Marta Bednáriková
Čo podľa vás označuje text na zámkovej doske tejto palnej zbrane?
Na zámkovej doske tejto zbrane je text, vďaka ktorému vieme, kto a kde túto zbraň vyrobil. V tomto prípade je to Johann Fischer, ktorý pôsobil v Bratislave v prvej polovici 18. storočia a patril medzi špičkových remeselníkov vo svojom obore. V zbierkach SNM-MČK sa nachádza viacero exemplárov pochádzajúcich z jeho rúk. Foto: Marta Bednáriková
Súčasťou výzbroje lovca okrem palnej zbrane bol aj tzv. lovecký tesák, ktorý mal lovcovi pomôcť presekať sa lesným porastom alebo doraziť lovenú zver. Na púzdre tohto tesáka sa však nachádza ešte ďalší otvor. Skúste si tipnúť, aké príslušenstvo sa tam mohlo vkladať.
Patril sem menší nožík alebo zaväzák, ktorý slúžil lovcovi pri manipulácii s ulovenou korisťou, na ktorú by bol tesák nepraktický. Súčasťou nemusel byť len malý nožík, ale aj príbor, ktorý potom mohli použiť pri hodovaní. Foto: Marta Bednáriková
Ako sa volá drevcová (žrďová) zbraň, ktorá v sebe kombinovala možnosť sečného a bodného útoku?
Halapartňa bola veľmi efektívnou žrďovou zbraňou, ktorá pripomína sekeru na dlhej rukoväti. Zároveň mala dlhý a hrubý hrot, ktorý mal preraziť všetky druhy brnenia. Veľmi vhodne teda v sebe kombinovala možnosť bodného i sečného útoku. Preslávili ju najmä švajčiarske žoldnierske jednotky – tzv. kantóny, ktoré patrili k najelitnejším vojskám svojej doby (v 15. a 16. storočí). Foto: Marta Bednáriková
Aký druh vojenskej jednotky bojoval s takýmto typom ťažkej palnej zbrane?
Názov vojenskej jednotky – mušketieri, priamo súvisí s typom zbrane, ktorá sa nazýva mušketa. Bola to ťažká palná zbraň, vážiaca cca 7-8 kg, preto si ju vojak podopieral pri streľbe stojkou, nazývanou furketa). Mušketieri boli peší oddiel, ktorého primárnym cieľom bolo zlikvidovať nepriateľa pomocou palnej zbrane. V prípade, že boli priamo ohrození nepriateľom, súčasťou ich výzbroje bola pobočná chladná zbraň – kord. Tieto jednotky sú známe vďaka rovnomennému románu A. Dumasa – Traja mušketieri. Foto: Marta Bednáriková
Vznik perkusnej zámky umožnil v 19.storočí aj vznik menších, tzv. vreckových pištolí. Táto pištoľ bola určená na vlastnú obranu, ale zároveň sa z nej stal aj nástroj zločinu. Skúste uhádnuť, ktorý americký prezident bol zastrelený pištoľou s takýmto typom palebného mechanizmu.
Na amerického prezidenta Abrahama Lincolna spáchal atentát John Wilkes Booth, 14. apríla 1865. Použil pritom strelnú zbraň Philadephia Deringer s perkusnou zámkou. Tá umožnila v porovnaní s predtým používanými palebnými mechanizmami pokrok. Zjednodušilo sa nabíjanie zbrane, bola spoľahlivejšia aj za vlhkého počasia a umožnila fungovanie zbraniam malých rozmerov, doslova sa mohli vojsť do jednej ruky. Tiež došlo k rozvoju viacerých typov zbraní, napríklad zadoviek či revolverov. Foto: Marta Bednáriková
Skúste si tipnúť, na čo pravdepodobne slúžilo špecifické cibuľovité ústie tejto hlavne?
Išlo o spevnenie ústia hlavne kvôli tomu, aby sa pri výstrele neroztrhla. Tieto zbrane mohli byť preto plnené sekaným olovom, ktoré by inak pri výstrele ústie hlavne poškodilo. Foto: Marta Bednáriková
Na zámkovej doske tejto guľovnice sa nachádza výjav boja rytiera s drakom. Skúste uhádnuť o príbeh ktorého známeho svätca sa jedná.
Ide o sv. Juraja, ktorý bol patrónom rytierov a neskôr patrónom všetkých, ktorí mali čo do činenia so zbraňami. Práve to je dôvod, prečo tento námet využil puškár Martin Gummi v 1. pol. 17. storočia. Foto: Marta Bednáriková
Aký postup by ste zvolili, keby ste chceli pripraviť predovku (palná zbraň, ktorá sa plnila cez ústie hlavne) k streľbe?
Správny je postup v možnosti a), teda najskôr sa do hlavne nasypal pušný prach, vložila upchávka, následne guľka a všetko sa utesnilo nabijakom. Staršie palné zbrane upchávku nepoužívali, ale neskoršie začali aplikovať aj upchávku – napríklad kúsok papierika, ktorá mala utesniť guľku v hlavni. Foto: Marta Bednáriková
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
