1500 km je približne dlhý Karpatský oblúk. Prechádza územím viacerých štátov, Česka, Slovenska, Ukrajiny, Rumunska či Srbska… Smerom na východ a sever široko ďaleko niet podobného majestátu.
Tatry… Čarovné
Na to čaro sa prišiel pozrieť nie len dinosaurus pred 195 miliónmi rokov (v tichej doline nájdený odtlačok). Pridali sa k nemu už Matej Korwin. Podľa povesti vystúpil na predvrchol Slavkovského štítu, známy ako nos. Dobrý nos na krásu Tatier mali aj saský kráľ Fridrich August 2. (výstup v r.1840 na Kriváň), či Marie Curie (1899 Rysy) alebo Robert Towson (1793 Lomnický štít) aj Štúrovci v roku 1841 na Kriváni.
Tatry začali priťahovať stále viac, ale zároveň budili rešpekt, ba naháňali aj strach. Veď o tom svedčia aj niektoré názvy štítov ako Satan, Pekelník, Diablovina, Pyšný štít… či strašidelné povesti. V roku 1873 oficiálne začali pomáhať k výstupom a poznávaniu tatier horskí vodcovia. Svojimi skúsenosťami zdarne a bezpečne doprevádzali botanikov, učencov, urodzených pánov na ťažšie prístupné štíty, ktoré neboli dovtedy zdolané.
Veď v Tatrách máme 581 končiarov, a ak k tomu pridáme sedlá a doliny, vznikne nám kokteil rôznorodosti a chuti na hlavnej “kostre” 26 km dlhého hlavného hrebeňa. Okoreneného 10-timi vrcholmi vyššími než 2600mnm. Dvadsaťpäť štítov má výšku nad 2500 m n. m. Nespočetné množstvo tatranských plies rozvibruje naše zmysly. No nielen nekompromisná a zároveň krehká žula je tajomstvom prečo asi neexistuje človek, ktorý by povedal, že toto čaro je škaredé. Tým ďalším elementom je bohatá fauna a flóra.
Slovinský kňaz Jakob Aljaz, ktorý postavením veže na Triglave bojoval za Slovinské územie, hovoril, že dolina Vráta pod severnou stenou Triglavu je najkrajšia na svete. No, ak by navštívil napr. Bielovodskú dolinu, určite by zmenil názor 🙂 V Bielovodskej doline sa nachádzal aj najdlhší ľadovec s dĺžkou 14 km a možno zásluhou ľadovca je krása severnej strany Tatier tak očarujúca. Aj v ankete časopisu Krásy Slovenska získala Bielovodská dolina titul ,,Najkrajšia tatranská dolina“. Dnes už Tatry priťahujú oveľa väčšie množstvo návštevníkov. Pohyb vo vysokohorskom teréne by sa dal rozdeliť na tri odvetvia: turistika po značkovaných chodníkoch, horolezectvo a pohyb s horským vodcom.
Horskí vodcovia budúci rok oslávia 150 rokov existencie tejto krásnej no náročnej práce. Okrem tradície majú v talóne aj skúsenosti, ktoré sú preverené náročným 3 ročným vzdelávaním. Samotní vodcovia neľutujú úsilie, ktoré museli vynaložiť, aby získali platnú licenciu a oprávnenie vodiť ľudí vo všetkých horstvách sveta. Odmenou im sú spokojné aj keď niekedy vyčerpané tváre ľudí, ktorý ich oslovia, aby mohli nakuknúť do tajuplnej mágie horských končiarov a dolín. Či už niekto túži stáť aspoň jedenkrát na vrchole najvyššieho štítu alebo chce okúsiť pohyb na lyžiach v zajatí ľadu a snehu v tatranskom kráľovstve. Je možnosť bohatého výberu. Ten, kto ma skúsenosti sa vypraví sám alebo s priateľmi. Tí, ktorí majú menej poznania môžu využiť horského vodcu, s ktorým sa dajú absolvovať výstupy na štíty, hrebeňové túry, lyžiarske prechody, náročnejšie lezecké cesty a ďalšie aktivity.
Pohybom v extrémnejšom teréne, človek zabúda na každodenné starosti, pozrie sa na veci s nadhľadu, fyzicky aj mentálne. Niekedy načrie do svojich fyzických i mentálnych možností.
Čarovné Tatry… čo viac dodať…
“Ej hory vŕšky moje, bez vás človek žiť nemôže”
Dušan Milan Benický, zakladateľ vodného slalomu v Červenom Kláštore
označujte svoje príspevky 
