Múzeum vo Svätom Antone sídli v barokovo-klasicistickom kaštieli, ktorý bol v roku 1985 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Kaštieľ Svätý Anton označovaný aj ako Kaštieľ Antol nájdete v obci Svätý Anton, neďaleko od Banskej Štiavnice. Kaštieľ je obklopený parkom, ktorý láka k prechádzke v každom ročnom období. Kaštieľ vo Svätom Antone je právom označovaný za historický unikát, pretože si zachoval pôvodnú podobu s kompletným dobovým zariadením a v roku 2020 prešiel zásadnou rekonštrukciou, takže sa máte na čo tešiť a určite si ho zaraďte ako tip na najbližší výlet 😉 viac informácii na webe www.msa.sk a teraz sa už môžete pustiť do kvízu a spoznať toto prekrásne miesto a jeho históriu.
Múzeum od svojho vzniku zmenilo niekoľkokrát názvov. Aký bol prvý názov?
Múzeum vo Svätom Antone začalo svoju činnosť 1. 12. 1962 ako Lesnícke a drevárske múzeum, od roku 1964 ako Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum, od roku 1988 ako Múzeum Antol (Antol bol vtedajší názov obce) a od roku 1996 ako Múzeum vo Svätom Antone (po premenovaní obce Antol na Svätý Anton).
Krásna výmaľba kaplnky svätoantonského kaštieľa uchváti každého návštevníka. V rokoch 2002 – 2003 boli fresky reštaurátorsky očistené. Čo bolo pri čistení použité?
Fresky v kaplnke boli vyhotovené v rokoch 1750-1752. Ich autorom je maliar rakúskeho pôvodu Anton Schmidt, ktorý v období baroka pôsobil v Banskej Štiavnici. Pri reštaurovaní kaplnky v rokoch 2002-2003 bola použitá aj jedna zo starých technológií - čistenie nástenných fresiek striedkou bieleho chleba. V sklenenej truhle na bočnom oltári leží voskovo-drevená figurína sv. Jána Nepomuckého, patróna rodu Koháry. Kaplnka je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie.
Romantické zákutia parku s lavičkami, mostíkmi a altánmi dopĺňa umelo vytvorená jaskyňa. Viete ako sa volá?
Grotta je dekoratívna jaskyňa prírodného alebo umelého typu. Slovo grotta pochádza z taliančiny a znamená „krypta“. Prírodné typy sa najčastejšie vyskytujú v tesnej blízkosti vodných plôch. Umelé typy môžeme vidieť ako súčasť renesančných a barokových záhrad alebo v pivniciach zámkov. Architekti umelých jaskýň často steny obohatili kvapľovou omietkou či vsadenými lastúrami.
Múzeum je známe aj ako poľovnícke múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou. Koľko miestností tvorí poľovnícku expozíciu?
Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou expozíciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej umiestnenie veľmi vhodne nadväzuje jednak na bývalých majiteľov kaštieľa Koháryovcov a Coburgovcov, ktorí boli vášnivými poľovníkmi a milovníkmi prírody a jednak na skutočnosť, že v Banskej Štiavnici sa už v roku 1808 začal vyučovať predmet poľovníctvo. Samotnú expozíciu tvorí 12 miestností, rozčlenených do odborných celkov (vývoj lovu, poľovnícke strelectvo, sokoliarstvo, kynológia, rybárstvo a poľovníctvo v umení). Štyri miestnosti na seba nadväzujúce tvoria 4 základné biotopy - prostredie lesné, vodné, nížinné a vysokohorské so základnými druhmi živočíchov a vtákov.
Stavba kaštieľa, v ktorom sídli Múzeum vo Svätom Antone, je známa symbolikou:
Kaštieľ bol postavený začiatkom 18. storočia ak dvojkrídlový kaštieľ v tvare písmena „L“ s vežičkou. Neskôr boli pristavené ďalšie dve krídla, čím získal dnešnú podobu s uzatvoreným nádvorím a fontánou. Legenda hovorí, že pri stavbe kaštieľa bola uplatnená symbolika kalendára. Pôvodne mal: 4 vchody = ročné obdobia, 7 arkád = dni v týždni, 12 komínov = mesiace v roku, 52 izieb = týždne v roku a 365 okien = dni v roku. V 19. storočí ďalšími stavebnými úpravami bola symbolika kalendára narušená a dnes už neplatí.
Dejiny kaštieľa sú úzko späté s dvomi šľachtickými rodmi. Viete ktorými?
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone je uhorský šľachtický rod Koháryovcov a nemecký šľachtický rod Coburgovcov, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta. V bohatom zariadení kaštieľa sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín.
Medzi skvosty bohato zariadeného kaštieľa patrí tzv. Zlatý salón. Z akého dreva sú vyhotovené drevené časti nábytku?
Bohato vyrezávaný nábytkový komplet tzv. Zlatého salónu pozostáva z 21 častí. Vyhotovil ho dvorný francúzsky nábytkársky majster Georg Jacob z lipového dreva zláteného 24 - karátovým zlatom. Vyšívané hodvábne čalúnenie bolo ručne vypracované v manufaktúre Phillippa de la Salle v Lyone. Bol to dar cisárovnej Márie Terézie pre svoju najmladšiu dcéru Máriu Antoinettu, ktorú aj s manželom francúzskym kráľom Ľudovítom XVI. v roku 1793 popravili. Nábytok získal Ferdinand Coburg v Paríži na dražbe v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Súčasťou areálu kaštieľa je aj nádherný park. Akú má rozlohu?
Historické dokumenty o tom, ako vyzeral park v minulosti, sa nezachovali. Predpokladá sa, že najväčší rozkvet zažil pri dostavbe kaštieľa okolo roku 1750. V súčasnosti sú na terasách v blízkosti hlavnej budovy plochy so zvyškami pravidelnej barokovej úpravy. Prírodne-krajinársky park má rozlohu 5 ha a voľne prechádza do lesoparku (20 ha). Park je nádherný v každom ročnom období a prechádzka v ňom poteší oko aj srdce.
V tympanóne severného krídla zo strany nádvoria sú umiestnené neobvykle dva druhy hodín. Viete aké?
Kaštieľ mám 3 tympanóny – jeden z vonkajšej strany (nad vstupnou bránou) a dva z vnútornej časti nádvoria. Sú na nich výjavy so sakrálnou tématikou. V jednom tympanóne sa nachádzajú dva druhy hodín – ručičkové a slnečné. Tento bol v roku 2014 zreštaurovaný. V rohoch ručičkových hodín sa nachádzajú číslice 1-7-5-0, čo je dátum dostavby kaštieľa do súčasnej podoby. V tympanóne je latinský nápis, ktorý hovorí o pominuteľnosti času: Hodiny idú a pôjdu, hoci nemajú ani nohy, ani krok. Jedna však raz príde a povie ti: „Odíď!“ V latinskom nápise sú niektoré písmená červené. Keď ich sčítame, dostanem znovu rok 1750.
Porcelánové súdky radi využívali najmä dámy. Aký bol hlavný účel týchto súdkov?
Majitelia kaštieľa nezaostávali za módnym trendom vtedajšej doby a vo svojom sídle si zariadili aj orientálny Čínsky salón. V popredí miestnosti je 5 porcelánových súdkov, ktoré slúžili ako ohrievadlá pre dámy. Do vnútra sa vložila špeciálna nádoba s horúcou vodou alebo žeravým uhlím, čím sa porcelán ohrial. Dámy si potom na ne mohli sadnúť a ohriať sa počas chladných dní.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
Diskusia k tomuto článku