V tomto kvíze vám s Múzeom Ľudovíta Štúra predstavíme ďalších 10 osobností z 19. storočia, ktoré významne ovplyvnili budovanie spoločnosti. Nejde však iba o mená. Tvár Ľudovíta Štúra pozná hádam každý. Viete však, ako vyzerali ďalšie osobnosti tej doby? V nasledujúcom kvíze si to môžete overiť.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Juraj Palkovič *27.2.1769 Rimavská Baňa - †13.6.1850 Bratislava. Pedagóg, spisovateľ, vydavateľ, profesor na bratislavskom evanjelickom lýceu. Orientoval sa najmä na české a slovenské národné a literárne dejiny. Založil Katedru reči a literatúry česko-slovenskej pri bratislavskom evanjelickom lýceu, ktorá sa postupne stala strediskom slovenského národného hnutia. Až do smrti bol jej profesorom. Prednášal nielen československú gramatiku, ale aj literárnu históriu spojenú s vyučovaním jazyka srbského, poľského aj ruského. Onedlho však prestal pravidelne prednášať už aj preto, lebo nedostával plat, a tak si musel na živobytie zarábať hlavne literárnou činnosťou, vydávaním ľudovýchovných spisov, kalendárov a novín. Situácia sa zlepšila potom, keď si od nadriadenej vrchnosti vymohol vymenovanie „námestníka“ (zástupcu) Ľudovíta Štúra, ktorý potom vykonával namiesto neho všetky povinnosti na katedre.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Ferdinand V. *19.4.1793 Viedeň - †29.6.1875 Praha. Uhorský kráľ (1830 – 1848), rakúsky cisár a český kráľ (ako Ferdinand I., 1835 – 1848). Ferdinand bol od narodenia chorľavý až natoľko, že sa začal vzdelávať až ako deväťročný. Mal však hudobné nadanie, hral na klavíri a trúbke, obľuboval botaniku a zaujímala ho technika. Okolie ho považovalo za slabomyseľného, hoci hovoril piatimi jazykmi, prejavoval sa však flegmaticky a prostoducho. Od r. 1829 zasadal v štátnej rade. O rok neskôr ho v Dóme sv. Martina v Bratislave korunovali za uhorského kráľa Ferdinanda V., neskôr sa stal aj českým kráľom. Po otcovej smrti sa v r. 1835 stal rakúskym cisárom, Ferdinandom I. Vládli však za neho iní, štátne záležitosti riadila štátna konferencia na čele s jeho strýkom, arcivojvodom Ľudovítom (Ludwig). Záver jeho panovania sa viaže k revolúcii 1848-1849, ktorú ako cisár nezvládol. Dňa 2. 12. 1848 rezignoval a opustil Viedeň. Trón odovzdal synovcovi Františkovi Jozefovi.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Jozef Václav Frič *5.9.1829 Praha - †14.10.1890 Praha. Český spisovateľ, novinár a politik. Už počas štúdia bol hovorcom radikálneho študentského spolku Slávie a viedol študentov na barikádach počas pražského povstania v júni 1848. Po jeho potlačení sa zapojil do slovenských dobrovoľníckych výprav, v boji sa vyznamenal a bol i ranený. V roku 1849 založil v Prahe spolok Českomoravské bratstvo a s priateľmi pripravoval české povstanie, za čo ho zatkli a v r. 1851 odsúdili za vlastizradu na 18 rokov väzenia. Trest si odpykával v Komárne. V roku 1854 ho omilostili, no boj proti monarchii nevzdával. V roku 1858 ho znovu zatkli a o rok neskôr prepustili pod podmienkou, že sa vysťahuje. Odišiel do Londýna, neskôr sa presťahoval do Paríža, Berlína, Budapešti a Záhrebu. V roku 1880 sa vrátil do Čiech, ale z politického života sa stiahol.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Pavol Jozef Šafárik *13.5.1795 Kobeliarovo - †26.6.1861 Praha. Básnik, historik, etnograf, profesor, zakladateľ vedeckej slavistiky. Písal prevažne po nemecky alebo po česky. Patril medzi najvýznamnejších slovanských historikov, ktorý ovplyvnil historické názory Ľudovíta Štúra a jeho generácie. Stal sa európsky uznávaným jazykovedcom, slavistom. Od r. 1819 pôsobil ako riaditeľ a neskôr profesor gymnázia v Novom Sade a po roku 1833 ako mimoriadny profesor slovanskej filológie na Karlovej univerzite, redaktor časopisu Světozor, Časopisu Českého musea, kustód pražskej Univerzitnej knižnice, neskôr jej riaditeľ. Výrazne prispel k formovaniu názorov mladej štúrovskej generácie na slovenské a slovanské dejiny, dokonca aj na spisovný jazyk, hoci sám bol zástancom jazykovej jednoty Slovákov a Čechov. Pavol Jozef Šafárik sa považuje za zakladateľa slovanskej literárnej histórie a národopisu.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Georg Wilhelm Friedrich Hegel *27.8.1770 Stuttgart - †14.11.1831 Berlín. Nemecký filozof, predstaviteľ nemeckej klasickej filozofie, autor systematickej teórie dialektiky, ktorý podstatne ovplyvnil myslenie o štáte. V r. 1788 odišiel na štúdiá na univerzitu do Tübingenu, kde študoval najprv filozofiu a neskôr teológiu. Tu ho oslovili myšlienky francúzskej revolúcie, stal sa členom politického klubu, kde sa intenzívne debatovalo o potrebe slobodného a mravného vyššieho poriadku v Európe. V r. 1801 sa habilitoval na univerzite v Jene spisom o astronómii a zostal tam prednášať filozofiu, v r. 1808 sa stal rektorom gymnázia v Norimbergu, v r. 1817 profesorom filozofie v Heidelbergu a v r. 1818 ho povolali do Berlína, kde v r. 1831 zomrel na choleru. Najväčším Hegelovým prínosom je objav dejinnosti: svet nie je nemenný, natrvalo usporiadaný, ale neustále dejstvo, v ktorom svetový duch hľadá cestu k sebe samému. V ľudstve sa sloboda a rozum vesmíru uskutočňuje tým, že rastie ľudské uvedomenie a schopnosť pretvárať svet. Všetko spočíva v procese, zmene, vývoji, pokroku, ceste k dokonalosti či v zápase protikladov.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Jonáš Záborský *3.2.1812 Záborie - †23.1.1876 Župčany. Slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, kňaz. Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciah, v rokoch 1839 – 1840 študoval na univerzite v Halle, v roku 1840 bol chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte koncom roka prijal miesto farára v Rankovciach. Po požiari fary i kostola prestúpil k rímskokatolíckej cirkvi a v roku 1843 bol vysvätený za katolíckeho kňaza. Záborský sa dostal do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol aj jeho národný program ako nerealistický. V roku 1848 ho na niekoľko dní uväznili za prechovávanie Žiadostí slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a v r. 1850 – 1853 pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v r. 1853 stal farárom v Župčanoch. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa najmä literárnej činnosti.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Johann Gottfried von Herder *25.8.1744 Mohrungen - †18.12.1803 Weimar. Nemecký filozof, generálny superintendent vo Weimare. Od r. 1762 študoval v Královci, jeho učiteľom bol i slávny filozof Immanuel Kant. O dva roky sa stal duchovným a učiteľom v Rige, v r. 1770 sa v Štrasburgu stretol s Goethem, čo na oboch zanechalo celoživotnú stopu. Od r. 1771 pôsobil ako duchovný a dvorný kazateľ v Bückeburgu a v r. 1776 sa s Goetheho pomocou stal superintendentom vo Weimare, kde žil až do smrti. Herderovým prínosom do filozofie je jeho filozofia dejín, založená na úvahe, že vývoj nie je náhodný, ale prebieha zákonite. Dejiny ľudstva sú súčasťou dejín celej slnečnej sústavy a neznamenajú popretie prírody, ale jej pokračovanie.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Samo Chalupka *27.2.1812 Horná Lehota - †19.5.1883 Horná Lehota. Básnik, popredný predstaviteľ romantizmu, evanjelický kňaz. Od roku 1827 študoval na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu. V r. 1829 tu so spolužiakmi založil Spoločnosť českoslovanskú. Po vypuknutí povstania poľskej šľachty sa v r. 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol ranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení pôsobil ako vychovávateľ v Demänovej, v r. 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V r. 1836 pôsobil ako farár v Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v r. 1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote, kde pôsobil až do smrti. Od mladosti sa angažoval v slovenskom národnom hnutí, bol členom tajného spolku Vzájomnosť i aktívnym členom Tatrína. V r. 1861 spolutvoril Memorandum národa slovenského a v r. 1863 patril medzi zakladateľov Matice slovenskej. Bol jedným z hlavných reprezentantov romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve Mor ho! zobrazil hrdinský odpor Slovanov v boji proti Rimanom, ktorý sa v našich neskorších dejinách používal ako symbol odporu.
Ako sa volá osoba na obrázku?
František Jozef I. *18.8.1830 Viedeň - †21.11.1916 Viedeň. Rakúsky cisár, uhorský a český kráľ (od 1848), prezident Nemeckého spolku. Vychovávali ho ako budúceho panovníka s dôrazom na vojenskú výchovu, už v štrnástich ako plukovník velil regimentu. Na trón nastúpil počas revolúcie v decembri 1848 ako osemnásťročný a zakrátko ju s prispením ruského cára Alexandra potlačil. Dvakrát prijal zástupcov Slovákov, no svoje sľuby na ich národné zrovnoprávnenie nikdy nesplnil. Aj keď kruto naložil s maďarskou revolúciou, napokon sa s Maďarmi v roku 1867 dohodol na vyrovnaní a korunovali ho aj za uhorského kráľa. Bol veľmi cieľavedomý a precízny a vďaka jeho pedantnosti sa mu podarilo udržať všetky problémy monarchie na uzde. František Jozef zomrel uprostred prvej svetovej vojny a po jeho smrti sa jeho monarchia rozpadla.
Ako sa volá osoba na obrázku?
Bohuslav Nosák *3.2.1818 Tisovec - †5.4.1877 Sabinov. Spisovateľ, publicista, prekladateľ, redaktor Slovenských národných novín. Na evanjelickom lýceu v Bratislave skončil teológiu a bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, ako súkromný učiteľ v Pešti, stal sa redaktorom Slovenských národných novín, aktívne sa zúčastnil slovenského povstania v r. 1848/49, potom sa stal notárom v Revúcej a úradníkom na viacerých pôsobiskách: Ratkovej, Rožňave, dlhej Vsi a Muráni. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní ho prepustili bez nároku na penziu a dožil u brata v Sabinove, kde sa venoval národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej práci. Bohuslav Nosák bol spisovateľom a prekladateľom, ovládal slovanské jazyky, no prekladal i zo západných literatúr. Prispieval nielen do Slovenských národných novín, publikovať začal už v Nitre, Tatranke, Květoch a Priateľovi ľudu.
Pochváľte sa so svojim výsledkom:
označujte svoje príspevky 
